Aj keď sa vďaka knižkám či našim vedomostiam stali viacerí z nich nesmrteľnými, boli to stále len ľudia. Poďme sa presvedčiť, že každý máme aj nejaké tie muchy.

#1 Hitler, Mussolini aj Stalin boli nominovaní na Nobelovu cenu za mier

Hoci je veľmi ťažké tomu uveriť, Adolf Hitler bol v roku 1939 skutočne nominovaný na Nobelovu cenu mieru členom švédskeho parlamentu E.G.C. Brandtom. Brandt však bol odhodlaným antifašistom a túto nomináciu uskutočnil v zmysle satirickej kritiky vtedajšej diskusie vo Švédsku.

Pár rokov na to, a to dokonca dvakrát, bol nominovaný aj generálny tajomník komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Jozef Stalin. Konkrétne v 1945 a 1948, a to za jeho snahu ukončiť druhú svetovú vojnu.

Benito Mussolini bol nominovaný na ocenenie v roku 1935 nemeckými profesormi z univerzity Glessen a profesorom z Paríža, pravdepodobne preto, že cítil, že Mussoliniho Taliansko  v tridsiatych rokoch minulého storočia bolo úspešné a uzavrel dohodu o zmierení s pápežom, ktorý dostal taliansku ekonomiku do dobrej kondície.

#2 Albert Einstein sa vydával za svojho dvojníka

Pred vypuknutím II. svetovej vojny sa Albert Einstein stal v Amerike veľmi populárnym. Jeho teória relativity bola predmetom a inšpiráciou pre mnohé sci-fi knihy, filmy či hry. Keď k tomu pridáme jeho výrazný účes a špecifické črty tváre, vznikne kvalitný materiál, ktorý často slúžil ako predloha pre karikatúry postáv šialencov či výstredných vedcov.

Bežne sa preto stávalo, že ho ľudia zastavovali napríklad aby im vysvetlil jeho teóriu. Zdá sa však, že objavil spôsob, ako sa tomu taktne vyhnúť. Svojich fanúšikov odbil vetou „Ľutujem, ľudia si ma stále mýlia s profesorom Einsteinom.“

#3  Nikola Tesla otvorene a bez hanby vyjadroval svoje nesympatie voči plnoštíhlym ľuďom

On sám nepatril zrovna medzi krásavcov. Okrem toho a možno aj práve preto bol veľmi asociálny, odvracal sa od svojich najbližších a utiekal sa k práci. To ale neznamená, že sa nikdy nezapájal do spoločenského života. Ba dokonca, tí, ktorí ho stretli si ho veľmi pochvaľovali. Titulovali ho prívlastkami ako „rafinovný“, sladký, úprimný či gentleman.

Úprimný evidentne naozaj bol. Mnohí by to však za najpozitívnejšiu črtu jeho osobnosti zaiste neoznačili. Svojim pracovníkom neraz skritizoval vkus, a pri nejednej príležitosti ich poslal domov prezliecť sa. Jeho znechutenie nadváhou u druhých ľudí vyjadroval taktiež veľmi otvorene. Vlastnú sekretárku pre nadváhu „na drzovku“ rovno vyhodil.

#4 Anglický kráľ Henrich VIII. mal osobných strážcov stolice

Ó áno, táto pozícia znie definitívne honosnejšie, než v skutočnosti bola. Aj keď išlo o ľudí, ktorí sa dostali do tesnej blízkosti kráľa, ich hlavnou zodpovednosťou bolo pomáhať mu pri jeho osobných telesných aktivitách. Konkrétne – pri vytieraní zadku.

Toto povolanie si žiadalo silnú fyzickú intimitu, takže naozaj išlo o ľudí, ktorí boli kráľovi veľmi blízki. Keďže dochádzalo aj k odovzdávaniu dôležitých informácii, za desaťročia sa táto úloha stala takou dôležitou, že neraz sa po odslúžení títo ľudia zapájali do vnútroštátnej politiky.

#5 Elvis Presley zomrel na zápchu

Elvis Presley trpel chronickou zápchou, ktorú si odmietol dať liečiť. To zapríčinilo jeho smrť. Hoci sa lekári pokúšali o liečenie a navrhli kolonostómiu, čiže odstránenie časti jeho hrubého čreva, Elvis odmietol a to sa mu stalo osudným.

Pozri aj: Beethoven, Nietzsche či Hemingway. 7 výnimočných mužov, ktorí sa stali obeťami psychických ochorení

ubelivable-facts