A často to tak aj je. Vedci z rôznych škôl a období sa zaslúžili o objavy a vynálezy v oblastiach medicíny, chémie, fyziky a mnohých ďalších. Mnohé objavy boli pre ľudstvo vskutku prínosné a položili základy pre ďalšie skvelé vynálezy. Avšak každá minca má dve strany a našli sa aj vedci, ktorí narobili viac zla, než dobra. Ich zvrátená myseľ verí, že zlo, ktoré činia, je dobré. Týchto desať vedcov oplývalo tou najdiabolskejšou mysľou v dejinách vedy.

Paracelsus, 1493- 1541

Švajčiarsky vedec Paracelsus sa orientoval hlavne na oblasť astrológie a toxikológie a prišiel s mnohými nápadmi a inováciami. Okrem užitočných vynálezov sa však venoval aj myšlienke, že vytvorí homunkulov, drobných ľudí, ktorí by mali schopnosti podobné Golemovi. Hovorí sa, že jeho experiment celkom nevyšiel, homunkulovia sa obrátili proti svojmu stvoriteľovi a ušli.

Dr. J. Robert Oppenheimer, 1904- 1967

Tento muž bol brilantným nukleárnym fyzikom, stál však za zrodom atómových bômb v rámci projektu Manhattan. Neskôr priznal, že bol členom komunistického hnutia a zo svojho výtvoru bol zhrozený.

Jeho spolupracovník, Victor Weisskopf, sa vyjadril: „Veci neriadil z pohodlia kancelárie. Intelektuálne a fyzicky sa podieľal na každom rozhodujúcom kroku. Bol prítomný v laboratóriách a seminárnych miestnostiach, bol pri každom novom nápade a zistení. Bola to jeho nepretržitá prítomnosť, ktorá vo všetkých vyvolávala dojem, že on je otcom nápadu. Vytváral jedinečnú atmosféru plnú entuziazmu a výziev.“

Alfred Nobel, 1833- 1897

Bol to práve Nobel, kto sa zaslúžil o vynález dynamitu za použitia nitroglycerínu, čím vytvoril prvú masovo produkovanú smrtiacu výbušninu. Prvý, kto zapríčinením jeho vynálezu zomrel, bol jeho vlastný brat Emil a mnoho ďalších ľudí počas nehody v továrni. Obetí neskôr pribudli stovky, ba až tisíce.

Aby od svojho vynálezu odpútal pozornosť, bohatstvo, ktoré nadobudol, použil Nobel na financovanie svetoznámej Nobelovej ceny. Urobil tak po tom, čo si v novinách prečítal vlastný nekrológ. Ten bol vytlačený omylom, keďže Nobel bol stále nažive, nazvali ho v ňom však „Obchodník so smrťou“.

Trofim Lysenko

Aj keď jeho vynálezy neviedli k masovým úmrtiam, na tomto zozname má svoje miesto oprávnene. Svojimi nekalými praktikami zapríčinil, že Sovietsky zväz v oblasti vedy nepokročil, ale uvrhol ho o niekoľko desaťročí späť. Lysenko bol vedúcim Inštitútu genetiky a zameriaval sa na výskum hlavne v oblasti poľnohospodárstva. Jeho zvykom však bolo, že hlásil len úspechy, na neúspechy akosi pozabudol. Navyše, experimenty vykonával na veľmi malých vzorkách, záznamy boli nevhodné a takmer úplne chýbali kontrolné skupiny.

Lysenko svoje výskumné spôsoby hájil týmito slovami: „Ak chcete získať nejaké výsledky, musíte ich chcieť dosiahnuť. Ak nejaký výsledok chcete dosiahnuť, dosiahnete ho. Potrebujem len takých ľudí, vďaka ktorým dosiahnem také výsledky, aké chcem.“

Dr. Jack Kevorkian, 1928

Kevorkian je známy tým, že verejne hájil právo smrteľne chorých pacientov na asistovanú samovraždu a tvrdí, že sám sa podieľal najmenej na 130 prípadoch. V roku 1999 bol obvinený z vraždy druhého stupňa a odsúdený na 10 až 25 rokov väzenia, z ktorých si odsedel osem. V roku 1998 totiž jedom dopomohol na druhý svet 52-ročnému Thomasovi Youkovi.

Sudca, ktorý vyriekol rozsudok, povedal: „Keď ste vykonali tento čin, nemali ste právo vykonávať lekárske úkony, licenciu ste nemali osem rokov. A vy máte odvahu vystúpiť vo verejnej televízii, ukázať svetu, čo ste urobili a vyzývať systém, aby vás zastavil. Nuž, pane, zastavil som vás.“

Napriek tomu, že názory na eutanáziu sa rôznia, faktom je, že Kevorkian zložil prísahu, v ktorej sľuboval, že bude životy zachraňovať, nie ich brať.

Členovia štúdie Tuskegee

Medzi rokmi 1932 až 1972 vykonávalo americké zdravotníctvo experimenty na 399 černochoch (väčšinou z chudobných a nevzdelaných rodín) v poslednom štádiu syfilisu. Cieľom bolo zhromažďovať informácie o neliečenom ochorení. Muži boli vystavení neznesiteľnej bolesti a výskumníci sa uistili, že lekársku pomoc nevyhľadajú nikde inde.

Program skončil v roku 1972, keď sa jeho existencia dostala na verejnosť. Možno by ste si mysleli, že projekt bude odsúdený ako rasistický a neľudský, pravdou však bolo, že bol podporovaný inštitútom v Tuskegee, v ktorom mnoho kľúčových zamestnancov a vedcov bolo taktiež čiernej pleti.

Johann Konrad Dippel, 1673- 1734

Dippel sa narodil na hrade Frankenstein a hovorí sa, že práve on bol inšpiráciou pre rovnomennú literárnu postavu. Aj keď je to diskutabilné, faktom je, že kruté experimenty mu neboli cudzie. Pracoval s nitroglycerínom, ktorým si síce zničil domov, zistil však, že je využiteľný v medicíne.

Aj keď jeho experimenty neboli nikdy potvrdené, hovorí sa, že sa pokúšal preniesť dušu z jednej mŕtvoly do druhej. Zaujímavosťou je, že jeho najväčším prínosom bol živočíšny olej, tzv. Dippelov olej. Ten sa používa aj v súčasnosti, hlavne v oblasti umenia ako súčasť modrého farbiva.

Dr. Sigmund Rascher, 1909- 1945

Tento muž sa podieľal na nacistických experimentoch v koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny. Okrem iného skúmal dopad hypotermie na troch stovkách nedobrovoľných účastníkov z Dachau, či vplyv malárie.

Rascher sa však preslávil aj tým, že v Dachau vytvoril štandardné kyanidové kapsule, ktoré sa dali jednoducho prehryznúť, či už dobrovoľne, alebo nasilu. Ironicky, práve kapsulami spáchal samovraždu Himmler, Rascherov blízky priateľ.

Dr. Joseph Mengele, 1911- 1979

Mengele sa stal notoricky známym lekárom SS, ktorý dohliadal na triedenie prichádzajúcich väzňov do táborov smrti. Rozhodoval o tom, kto zomrie hneď a kto sa stane obeťou jeho neľudských experimentov. Bol známy ako Anjel smrti. Mnoho svojich subjektov zabil len preto, aby ich telo mohol následne rozobrať na časti.

Shiro, Ishii, 1892- 1959

Ishii bol mikrobiológ a generál jednotky Unit 731. Študoval medicínu v Kyote. Svoju kariéru začal tajnými biologickými experimentmi pre japonskú armádu. V roku 1936 vybudoval pri čínskom meste Harbin stredisko so 150 budovami.

Jeho experimenty zahŕňali okrem iného vivisekciu na živých ľuďoch, vrátane tehotných žien, ktoré do druhého stavu dostali Ishiiho lekári. Väzňom amputovali končatiny a prišívali ich k iným častiam tela. Iným končatiny zamrazovali, čo viedlo k rozsiahlej gangréne. Niektorí väzni sa stali terčom pre testovanie granátov a plameňometov. Mnohým vpichli zárodky chorôb a sledovali ich dopad.

Ishii za svoje skutky nikdy nebol stíhaný, keďže mu bola ku koncu vojny udelená imunita. Zomrel vo veku 67 rokov na rakovinu hrdla.

Pozri aj: 10 najbrutálnejších nacistických experimentov, ktorých nehumánnosť dodnes vyráža dych celému svetu

listverse