Navyše to, že svoju temnú iracionálnu stránku máme všetci, potvrdzuje aj veda. Až občas nadobúdame pocit, že svet už nemá šancu. Nie je to však celkom pravda. Napriek tomu, že svet má svoje chyby, má aj svetlé stránky, čo dokazujú nasledujúce štúdie.

Z klamstva je ľuďom zle

Klamstvo sa akosi stáva každodennou súčasťou našich životov. Vedci si však na základe reakcií ľudského tela myslia, že nie sme rodení klamári. Vedci z univerzity v Notre Dame zistili, že jedinci, ktorí klamú častejšie, majú sklony byť častejšie chorí a cítiť sa zle, než tí, ktorí klamú menej. Sledovali dve skupiny ľudí po dobu desiatich týždňov, pričom jednej skupine dali inštrukciu, aby sa snažili klamať čo najmenej.

Po desiatich týždňoch sa jedinci v skupine bez inštrukcie cítili horšie. Častejšie sa u nich vyskytovali bolesti hlavy a úzkostné stavy než u tých, ktorí sa snažili neklamať. Tím, ktorí sa snažili o úprimnosť, stačilo päť týždňov na to, aby sa cítili lepšie a dokázali jednoduchšie komunikovať s ľuďmi naokolo.

Nešťastie podporuje altruizmus

Často to vyzerá tak, že počas nešťastí, ako sú napríklad zemetrasenia, ľudia prepadnú panike, pobiehajú okolo a snažia sa zachrániť si kožu. Výskumy však ukázali presný opak. Nielenže ľudia majú počas katastrof sklony ostať pokojní, navyše je pravdepodobné, že si začnú navzájom pomáhať. Aj keď zločiny sa dejú aj vtedy, snaha pomôcť a altruizmus prevládajú.

Pohromy podporujú solidaritu a potláčajú sebeckosť, čo pomáha ľuďom prežiť. V skutočnosti je možné, že ľudský mozog je naprogramovaný na to, aby sme si navzájom pomáhali. Ukázalo sa, že známky altruizmu vykazuje už 18 mesačné dieťa, napriek tomu, že dovtedy sa takým sociálnym zručnostiam neučilo. A keď už hovoríme o altruistických deťoch…

Deti majú základy morálky

Deti sú múdrejšie, než sa možno zdá. Vedci z univerzity v Yale si myslia, že inteligencia nie je to jediné, čím sú deti vybavené už od narodenia. Nové teórie hovoria, že majú vrodené základné chápanie toho, čo je dobré a čo zlé.

Aby teóriu dokázali, predvádzali deťom niekoľko bábkových predstavení. V niektorých bábky konali dobre, v iných zle. Následne ponúkli bábky deťom. Až osem z desať detí si vybralo bábky, ktoré konali dobro. Potom vedci k bábkam umiestnili odmeny a povedali deťom, že ktorejkoľvek bábke môžu odmenu zobrať. Väčšina detí vzala odmenu tým bábkam, ktoré sa správali zle.

Sme naprogramovaní na to, aby sme boli empatickí a priateľskí

Náš mozog je nastavený na empatiu. A to natoľko, že ak vidíme trpieť niekoho blízkeho, reagujeme, ako keby sme trpeli my. Vedci vystavili účastníkov experimentu elektrickému šoku a sledovali ich reakcie prostredníctvom MRI. Zaznamenali zvýšenú aktivitu v tej oblasti mozgu, kde vnímame hrozbu.

Rovnakú odozvu v mozgu zaznamenali aj v prípade, ak šoku nebol vystavený samotný participant, ale jemu blízka osoba. Nepríjemné pocity však výrazne znížil kontakt, napríklad, držanie za ruky. Vedci si myslia, že ide o výsledok evolúcie. Mozog sa synchronizuje s mozgom ľudí okolo nás, rozširuje okruh našich blízkych a to zvyšuje naše šance na prežitie.

Povery ľuďom pomáhajú

Aj keď sa môže zdať nepravdepodobné, že niečo také iracionálne by nám mohlo pomôcť, ľudstvu povery veľmi pomohli. Napríklad, naši predkovia verili, že rastliny majú liečivú moc. Videli, že rastliny dokážu pomôcť, nedokázali si to však vysvetliť.

A povery zohrávajú svoju úlohu aj v súčasnosti. Dodávajú ľuďom pocit, že majú istú mieru kontroly nad svojím každodenným životom. Navyše, ukázalo sa, že môžu zvýšiť produktivitu. Napríklad ľudia, ktorí verili, že im ich amulet prinesie šťastie, podávali lepšie výkony v športoch.

Otcovia vychovávajú deti

Istý inštitút venoval štyri roky výskumu stereotypu, že otcovia sa odmietajú podieľať na výchove detí. Avšak zo 4000 otcov veľká väčšina udala, že sa aktívne podieľa na výchove, vrátane aktivít, ako je vymieňanie plienok, pomáhanie s domácimi úlohami, či pravidelná interakcia. 90% participantov si o sebe myslí, že svoju rolu otca si plní dobre. Navyše, ďalšie štúdie tvrdia, že účasť otca na výchove podporuje zdravie a disciplinovanosť dieťaťa.

Dobré skutky inšpirujú ďalšie dobré skutky

Podľa profesora Adama Granta základným ľudským motívom k činnosti nie sú naše vlastné vnútorné pohnútky. Motivuje nás fakt, že to, čo robíme, môže mať pozitívny dopad na iných. Dokazuje to štúdia z roku 2007, v ktorej boli požiadaní zamestnanci univerzitného telefonického centra, aby sa pokúsili získať finančné dary.

Ukázalo sa, že ak predtým boli v kontakte s príjemcami štipendia, strávili na telefóne dvakrát viac času a vyzbierali trikrát viac peňazí, než priemerne. Účastníkmi ďalšieho výskumu boli záchranári. Tí, ktorí čítali príbehy svojich kolegov, ako zachraňovali životy, strávili v práci výrazne viac času, než tí, ktorí ich nečítali. Ak vieme, že naše dobré skutky majú zmysel, motivuje nás to robiť dobrých skutkov ešte viac.

Sme nastavení na žitie v mieri

Nie je ťažké predpokladať, že 3. svetová vojna je na spadnutie. Profesor a psychológ Steve Pinker si však myslí, že v skutočnosti žijeme v najpokojnejšej ére, aká kedy bola. Aj keď nevládne svetový mier, myslí si, že vojny, ktoré sa odohrali v histórii, boli omnoho krutejšie, než tie súčasné a sú skôr výnimkou, než pravidlom.

Aj násilie a krutosti na osobnej úrovni sa dejú oveľa menej často, než v minulosti. Pinker tento fakt pripisuje dlhodobému vývoju civilizovanej spoločnosti. Súhlasí s ním aj profesor Havard Hegre z Osla, ktorý vyslovil domnienku, že svet bude do roku 2050 ešte mierumilovnejší.

Ľudstvo sa vyvíja rýchlejšie, než kedykoľvek predtým

Niektoré populárne teórie tvrdia, že evolúcia ľudstva sa už zastavila. Výskumníci z Wisconsinu si ale myslia pravý opak. Podľa nich sa ľudia nikdy nevyvíjali rýchlejšie, než v súčasnosti. Údajne sa naši predkovia žijúci v posledných tisícročiach vyvíjali stokrát rýchlejšie, než predkovia žijúci pred miliónmi rokov. Napríklad, poukazujú na zmenu fyzických čŕt Európanov a Aziatov, ale aj na fakt, že v pomerne krátkom čase si niektorí Afričania vyvinuli odolnosť voči malárii.

Za najjasnejší dôkaz však považujú fakt, že hlavne v Európe sa u mnohých ľudí vyvinul gén, ktorý bráni vzniku intolerancie na laktózu. Čím je väčšia populácia, tým rýchlejšia je evolúcia. Nanešťastie to však vyzerá tak, že superschopnosti sa u ľudí v dohľadnej dobe zrejme nevyvinú.

Ak by sme mali superschopnosti, využili by sme ich v prospech dobra

Stanford sa preslávil najmä experimentmi, v ktorých výsledku ľudia svoju moc zneužili. V súčasnosti sa však vedci zameriavajú na fakt, že ľudia by danú moc využili v prospech dobra. V jednej z posledných štúdií dostali participanti za úlohu nájsť vo virtuálnom svete mladého diabetika a podať mu inzulín. Jedna skupina dostala superschopnosť, lietanie. Druhá sa mohla presúvať pomocou helikoptéry. Dobrý skutok bol dobrovoľný.

Participanti boli pozorovaní a po virtuálnej misii podrobení rozhovoru. Počas rozhovoru vedec akože náhodou zhodil na zem perá. Ukázalo sa, že tí účastníci, ktorí boli vybavení supersilou, reagovali v priemere o tri sekundy rýchlejšie, než tí, ktorí mali k dispozícii helikoptéru. Navyše, pozbierali o 15% pier viac.

Ako by ste svoju superschopnosť využili vy?

Pozri aj: Predstavte si svoju vlastnú smrť. Dôvod, prečo by ste to mali urobiť, vám môže zmeniť pohľad na celý život

listverse