Niekto povie, že Levoča, Košice alebo Bratislava. Ale radšej sa pozrite trochu južnejšie a narazíte na jeden z najchudobnejších regiónov na Slovensku. Gemer je svetový unikát. A to doslova.
Viem si teraz predstaviť, že niekto si trochu zaťuká po čele a povie „Gemer“? A to je práve to. Nadchýňame sa krásou Levoče, Štiavnice či Kremnice (bezpochyby sú to krásne mestá), ale sami nevieme, aký svetový unikát nám leží pod nosom.
Gemer je posiaty mnohými krásnymi gotickými kostolíkmi. Len si predstavte, že prídete ku kostolíku a je tam napísané, že keď chcete ísť dovnútra, musíte zavolať miestnemu farárovi či farárke. Vytočíte číslo, príjemný hlas na druhom konci sa poteší návšteve a za pár minút už miestny zriadenec otáča veľkým železným kľúčom.
Škrípajúce dvere zo stredoveku sa otvoria a na vás dýchne poriadny kus histórie. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tak krásne sakrálne fresky inde na Slovensku asi nemáme. Gemer v období stredoveku patril medzi najvýznamnejšie časti Uhorska. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila aj reformácia. A tam, kde sa ťažilo, boli peniaze.
Ten, kto mal peniaze, dal ich aj do miestnych kostolov. Popozývali sa významní architekti, maliari a remeselníci a vytvorili nádheru, ktorá v tom období nemala obdobu. Čo dedina, to skvost. Štítnik, Ochtiná, Koceľovce sú len štipkou krásnej gotiky.
Keď vstúpim do kostola, som v nemom úžase. Výjavy zo Starého a Nového zákona, ktoré zub času ešte nedokázal zničiť. Pýtam sa pani farárky v Štítniku, či sú fresky zrekonštruované. „Nie, všetko je pôvodné.“ Sem by mali chodiť milovníci stredovekého umenia.
„Keď tu boli minule turisti z Nemecka, nechápali, že takýto skvost nie je vlajkovou loďou Slovenska,“ povie pani farárka, ktorá bojuje o každé euro na záchranu kostola v Štítniku. „Nie sú peniaze nielen na človeka, ktorý by bol k dispozícii pre turistov, ale ani na opravy,“ poznamená zas pani farárka v malebnej dedinke Koceľovce. Vyslovene mi trhá srdce, keď vidím aj 600-ročné fresky, o ktoré sa nestará štát a všetko je to na niekoľkých dobrovoľníkoch, ktorí dávajú do toho svoje peniaze a čas.
Keď sa s ľuďmi rozprávam o slovenskej histórii, tak ma prekvapuje jedna vec. Ako sa dostalo do povedomia, že my nemáme históriu. S bázňou pozeráme na veľkolepé stavby či pamiatky v zahraničí a nad tými našimi niekedy len tak mávneme rukou. Je to tým, že sa dostal do povedomia ľudí ten štúrovský syndróm o tíscročnom útlaku? Prečo sme sa vzdali našej uhorskej histórie, kedy územie dnešného Slovenska bolo dlho jednou z najpodstatnejších častí Uhorska?
Prečo robíme rovnicu, že Uhorsko sa automaticky rovná Maďarsko? Viem, je to na dlhšiu debatu, ale tieto otázky mi stále víria v hlave. Niekedy som smutný aj z toho, že tu doma máme neuveriteľne krásne svetové historické stavby, ale nevieme ich poriadne predať. A práve krásnym príkladom sú gotické kostolíky na Gemeri.
Keď raz budete plánovať cestu na východ a chcete zažiť niečo unikátne, zastavte sa tu. Pozrite si na začiatku kostolíky v Štítniku, Koceľovciach či Ochtinej. Na každom kostolíku máte telefónne číslo, kam treba zavolať a pán farár či farárka vám prídu otvoriť.
Viac o kostolíkoch s ich zaujímavou históriu a s mapou umiestnenia nájdete tu gotickacesta.sk.
Nahlásiť chybu v článku