Nejeden človek však má tesne po rozchode pocit, že sa z toho nedokáže dostať, a tak skoro sa ďalej nepohne. Ak vám niekto po rozchode niečo také povie, nemusí sa mýliť. Nech sa človek snaží akokoľvek, naše telo nie je stroj, v ktorom len jednoducho vymeníte baterky.
Julie Melillo vysvetľuje, že keď sa do niekoho zamilujeme, vytvorí sa medzi nami puto. To zapríčiňuje, že daná osoba sa stáva našou súčasťou, súčasťou našej existencie a identity. Aby sme pochopili, prečo je rozchod tak náročný, je nutné pochopiť, ako sa vôbec zamilujeme. V roku 2010 bola v časopise Journal of Sexual Medicine publikovaná štúdia, ktorá poukázala na fakt, že človek sa môže stať vyslovene závislým na láske.
#1 Hormóny šťastia
Keď sa totiž zamilujeme, mozog začne vyplavovať látky súvisiace s pocitom šťastia, napríklad oxytocín, vazopresín či adrenalín. Náš mozog sa správa, ako keby nás niekto celý deň kŕmil čokoládami. Keď však dôjde k rozchodu, zrazu nám je odmena odobratá. S takýmto šokom sa potrebuje vyrovnať nielen myseľ, ale aj telo. Našťastie, aj keď to nie je ľahké zvládnuť, nie je to nemožné.
#2 Na rozchod reagujeme rovnako ako na fyzickú bolesť
Klinická psychologička Catherine Jackson hovorí, že mozog sa s bolesťou z rozchodu vyrovnáva rovnako, ako s fyzickou bolesťou. Keď nás niečo bolí fyzicky, len ťažko sa od toho dokážeme odtrhnúť, práve preto sa aj naša myseľ neustále k rozchodu a jeho okolnostiam vracia. Ako sme spomínali, láska zaplavuje telo hormónmi rovnako, ako závislosť. Psychoterapeutka Christine Scott-Hudson dokonca prirovnáva lásku k užívaniu drog. Nanešťastie, podobné nie sú len príznaky zamilovania sa, ale aj príznaky rozchodu. Keď zrazu prídeme o zdroj šťastia, prežívame rovnako ako pri drogách abstinenčné príznaky.
#3 Sme nastavení na spoločnosť
Terapeutka Brittany Bouffard hovorí, že sme nastavení tak, aby sme si hľadali partnera. V závislosti od mnohých okolností si zas vytvárame s partnerom puto, v rámci ktorého sú niektorí ľudia na partnerovi príliš závislí, iní ho zas od seba odtískajú. Ak je človek závislý, je rozchod a jeho zvládanie o to náročnejšie. Niektorí ľudia okamžite prerušia akýkoľvek kontakt, kým iní nedokážu zastaviť nutkanie neustále partnerovi telefonovať cez príval sĺz.
#4 Spomienky
Belinda Ginter je odborníčkou na ľudské emócie a hovorí, že emocionálna pamäť je podobná svalovej. Ak cvičíte, sval si tento pohyb zapamätá, a podobne je to aj v prípade vzťahu. Obľúbený film, miesto, kde ste boli prvýkrát na rande, či spoločná obľúbená pesnička – to všetko je ovplyvnené emocionálnou pamäťou. Keď dôjde k rozchodu, mozog to vníma tak, že sme neprišli len o partnera, ale aj o všetko príjemné, čo sa s ním spájalo. Práve to vzbudzuje v človeku beznádej, mozog sa totiž snaží za každú cenu získať to príjemné späť.
#5 Bojíme sa odmietnutia
Človek je nastavený tak, aby bojoval o prežitie a bojovať o prežitie znamená nebyť vyčlenený zo spoločnosti. Rozchod v nás zas vyvoláva pocit odmietnutia, ktorého sa bojíme, pocit, že sme nechcení a nepotrební. Štúdia vykonaná v roku 2010 dokonca zistila, že pocit odmietnutia sa na nás odráža aj fyzicky, účastníkom výskumu sa napríklad spomalil tep.
#6 Ženy to prežívajú ťažšie
V roku 2015 bola v časopise Evolutionary Behavioral Sciences publikovaná štúdia, ktorá hovorí, že ženy prežívajú po rozchode viac psychologickej, ale i fyzickej bolesti ako muži. Zariadila to tak evolúcia, pokiaľ totiž ide o voľbu partnera, ženy sú vyberavejšie a keď majú pocit, že si vybrali toho správneho partnera, investujú do vzťahu viac ako muži.
#7 Telo potrebuje čas
Zotaviť sa po rozchode, to chce čas, podobne ako sa rezná rana nezahojí zo dňa na deň, aj tie duševné rany sa hoja dlho. Štúdia uverejnená v časopise Journal of Positive Psychology uvádza, že ľuďom trvá v priemere 11 týždňov, kým sa z rozchodu začnú zotavovať. Až 3 mesiace tak trvá, kým si človek opäť uvedomí, že je samostatná jednotka, a začne si budovať identitu znova, tentoraz však bez partnera.
Recept na zotavenie teda nemajú ani vedci, isté je len to, že rany zahojí len čas.
bustle
Nahlásiť chybu v článku