Každý je však v niečom lepší a v niečom zas horší, ako tí ostatní. Neraz však nevidíme to dobré a sústredíme sa na to zlé, na to, čo nám chýba, v čom je lepší niekto iný. Prepadnú nás výčitky svedomia, závisť a pochybnosti. Je normálne občas sa cítiť práve takto, ak však ide o pretrvávajúci pocit, následkom ktorého škodíte sebe alebo iným, môže ísť o komplex inferiority.
Zážitky z detstva
Komplex inferiority možno chápať z kultúrneho hľadiska, avšak z pohľadu jednotlivca ho prvýkrát popísal psychológ Alfred Alder. Ten tvrdil, že komplexom inferiority trpí jedinec, ktorý má pocit, že nikam nezapadá a je menej hodnotným človekom, ako ostatní. Komplex môže prameniť napríklad z prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Keď jeho úsilie nedokážu dostatočne oceniť rodičia, súrodenci, rovesníci či iné významné osoby, nastupuje pocit menejcennosti.
Každý zážitok z detstva si zas podvedome prenášame do dospelosti a ovplyvňuje nás to viac, ako by ste si možno mysleli. Ako sa teda komplex inferiority prejavuje a ako proti nemu bojovať?
Perfekcionizmus
Komplex inferiority sa zvyčajne prejavuje niekoľkými spôsobmi. Jedným z nich je perfekcionizmus, v ktorom sa jedinec snaží dohnať a napraviť všetky nedostatky, ktoré na sebe vidí. Následkom však môže byť to, že jedinec pôsobí ako nafúkanec, aj keď má o sebe stále pochybnosti.
Nenápadnosť
Ďalším spôsobom, akým sa môže komplex prejaviť, je vyhýbavé správanie. Človek by najradšej nenápadne splynul s prostredím, nepúta na seba pozornosť a kvôli strachu z odmietnutia sa neraz vyhýba aj kontaktu s ľuďmi.
Precitlivenosť na kritiku
Poradkyňa Nickia Lower hovorí, že ľudia trpiaci komplexom inferiority sú mimoriadne citliví na akúkoľvek kritiku, aj keď je myslená dobre a nie je mienená ako urážka. Všetko si vezmú k srdcu a na vaše slová budú myslieť ešte poriadne dlho, dokonca na ne môžu reagovať agresívne v snahe brániť sa.
Každý je na vine
Je ľahké hľadať chyby na iných ľuďoch, keď človek nie je spokojný sám so sebou. Môže sa preto stať, že človek s komplexom bude považovať kariérny úspech kolegu za šťastnú náhodu namiesto toho, aby uznal, že sa naozaj snažil a povýšenie si zaslúžil. Lowerová hovorí, že práve v takýchto prípadoch neraz hrozí šikana, zámerné ubližovanie iným a urážky.
Potrebujete byť lepší ako iní
Klinická psychologička Aimee Daramus hovorí, že je prirodzené porovnávať sa s ľuďmi okolo seba, všetko však má svoje hranice. Zdravý jedinec využíva porovnávanie sa s inými na to, aby sa zlepšil, nezdravý spôsob však nezahŕňa nič iné, len snahu byť lepší ako ostatní. Často to vidieť napríklad v posilňovni, kde časť ľudí pracuje na sebe a druhá časť pracuje na tom, aby sa iní cítili aspoň o trochu horšie.
Neveríte komplimentom
Psychoterapeutka Fran Walfishová hovorí, že ľudia s problematickým sebavedomím len ťažko dokážu uveriť komplimentom. Pochybujú o ich zámere aj úprimnosti a nikdy si kompliment nezapamätajú na dlho. Po chvíľke už opäť budú vidieť len to zlé.
Očakávate to najhoršie
Ak jedinec trpí komplexom inferiority, vždy očakáva to najhoršie. Napríklad, keď niekto nedvihne telefón, urazia sa, pretože si myslia, že to dotyčná osoba urobila naschvál. Nechcú, aby niekto pošliapal ich ego a urobia všetko pre to, aby sa tomu vyhli. Radšej odmietnu, ako by mali byť odmietnutí.
Komplex inferiority neškodí len dotyčnej osobe, ale aj ľuďom naokolo. Ako teda proti nemu bojovať? Odborníci odporúčajú napríklad pozitívne afirmácie. Zapíšte si negatívne pocity napríklad do denníka a následne o sebe povedzte niečo pekné a dobré. Uistite sami seba, že na to máte a máte svoje silné stránky. Ak to nezvládnete sami, môžete sa obrátiť na odborníka, ktorý vám s tým pomôže.
bustle
Nahlásiť chybu v článku