Ospravedlnenie považujeme za samozrejmosť, keď do niekoho nechtiac drgneme alebo niekomu stúpime na topánku. Ospravedlňujeme sa však pričasto, štatistiky ukazujú, že slovko „prepáč“ vyslovíme v priemere osemkrát denne, v niektorých prípadoch sa však číslo šplhá až k 20 ospravedlneniam v priebehu jediného dňa, a to platí najmä pri ženách.

Čo je zlé na ospravedlneniach?

Nie je na nich nič zlé, ak ospravedlnenie vyslovíte v situácii, ktorá si to naozaj vyžaduje. Mali by sme ho vysloviť, keď sme počas šoférovania niekomu písali správu, keď ste niekomu nechtiac zašpinili kabát, alebo v prípade, ak ste niekomu na parkovisku oškreli nárazník. Sociologička Maja Jovanovic sa na jednej z TEDx konferencií vyjadrila, že sa ospravedlňujeme čoraz častejšie aj bez toho, aby sme druhému človek spôsobili nejakú ujmu.

Ospravedlňujeme sa, aj keď netreba

Jovanovic uviedla hneď niekoľko prípadov, s ktorými sa stretla priamo na konferencii. Ľudia sa ospravedlňovali, keď niekto narazil na chodbe do nich, nie oni do druhej osoby, ďalej keď si chceli vziať mikrofón, ale aj v prípade, ak sa práve chystali prehovoriť. S podobnými prípadmi sa stretávame všade, predstavte si, že ste si objednali kávu, no čašníčka vám prinesie niečo iné. Keď chceme dať najavo, že došlo k omylu, vetu zvyčajne začíname slovami: „Prepáčte, myslím, že došlo k omylu,“ aj keď chyba nie je na našej strane.

Zlozvyk

Je to jednoducho zlozvyk, ktorého by sme sa podľa sociologičky mali zbaviť. Na slovkách ospravedlnenia by totiž malo záležať a nemali by sme nimi plytvať. Len ak sú použité v správnom čase a na správnom mieste, môžu mať želaný, liečivý účinok. Keď opakujete slová ospravedlnenia v každej druhej vete, strácajú svoj účinok a ľudia ich prestanú vnímať ako snahu naozaj niečo odčiniť.

Nevzťahujte na seba vinu

Okrem toho, kam sa podelo vaše sebavedomie, keď ste opakovali: „Prepáčte, môžem vojsť? Prepáčte, mohla by som niečo povedať?“ Ľudia vás budú vnímať celkom inak. Pokúste sa uvedomiť si, koľkokrát denne niečo podobné vyslovíte bez toho, aby to bolo potrebné, možno budete prekvapení. Ak je to nutné, skúste radšej použiť napríklad slovo „pardon“. Ak niekoho potrebujete prerušiť v strede vtedy, nevyzniete drzo, no ani na seba nevztiahnete všetko vinu sveta.

Viac ďakujte

Sociologička okrem toho odporúča viac ďakovať. Napríklad, keď ste na káve s kamarátkou a poslednú hodinu ste sa jej sťažovali na celý svet, neospravedlňujte sa, radšej poďakujte, že je takou dobrou kamarátkou a vypočula si všetko, čo ste mali na srdci. Ak meškáte na stretnutie, taktiež sa nemusíte ospravedlňovať, namiesto toho poďakujte, že na vás dotyčná osoba počkala.

Pozri aj:

Viete, ako spoznáte hlúpeho človeka? Freud má skvelú radu, ktorú zhrnul do jedinej vety

inc