„Mrzí ma to, ale…“ To je ten vôbec najhorší spôsob, ktorým mnohí začínajú svoje ospravedlnenie. V skutočnosti to svedčí o tom, že to s ním nemyslíme vôbec vážne. V skutočnosti sa ospravedlňujeme len na silu a to sa vôbec nepočíta. Ako sa teda máme ospravedlniť, aby to malo ten správny účinok?

V prvom rade by sme mali do ospravedlnenia vložiť srdce, samého seba. Ukázať, že nám to  je naozaj ľúto a sme si vedomí nášho priestupku. Nemusíme sa pritom samozrejme hádzať o podlahu, ani roniť krokodílie slzy. Stačí použiť tie správne slová. Takto by ste to však robiť určite nemali.

Zákerné slovíčko „ale“

„Mrzí ma to, ALE mal som na to dôvod, bola to aj tvoja chyba…“ Všimli ste si to? V tejto vete, ktorá používa „ale“ je cítiť, že tam chýba skutočná ľútosť. Za slovíčkom „ale“ si môže doplniť čokoľvek. Ak sa ospravedlňujeme, nemali by sme si tvrdohlavo stáť za svojím. V skutočnosti to k ničomu dobrému nevedie.

Neurobil/a by som to, keby…

Tu jednoznačne dávame najavo, že za všetko, čo sa stalo, môže partner, a že naša reakcia bola oprávnená. Všetci sme zodpovední za svoje konanie a ak sme niekomu ublížili, bola to len a len naša vina. Nič to v skutočnosti neospravedlňuje.

Bolo toho na mňa veľa

Všetci sme občas mrzutí, vyčerpaní, hladní, unavení. To však neznamená, že vtedy máme dovolené niekomu ubližovať. Nech sa s nami deje čokoľvek, vždy máme priestor, aby sme sa správali prinajmenšom slušne. Nie, ani toto nie je ospravedlnenie.

Už som sa ti ospravedlnil/a, nemôžeme to už konečne nechať?

Ospravedlnenie je dôležité, avšak odpustiť sa nedá zo sekundy na sekundu. Najmä nie v prípade, keď išlo o naozaj dôležité veci. Partner potrebuje priestor na prediskutovanie, čas, aby spracoval vaše ospravedlnenie. Preto netreba tlačiť na pílu.

Len som reagoval/a na…

Tu si doplňte hocičo, čo chcete. Toto však nie je ospravedlnenie, ale výhovorka. Ani to nie je ono.

Je mi ľúto, ak som ťa urazil/a

Tento podmienečný spôsob ospravedlnenia nie je tiež práve najlepší nápad. V žiadnom prípade si pri jeho použití nepripúšťame vlastnú vinu. A tak by to nemalo byť.

Urobil/a som to, ale ty si zas urobila/a toto…

Pri tejto vete sa taktiež neospravedlňujeme za svoje konanie. Skôr chceme dať najavo, že sme si s partnerom vlastne kvit. Má však takéto ospravedlnenie vôbec zmysel?

Mrzí ma, že to tak cítiš

To najlepšie na záver. Takto by to mohlo fungovať. Ak začneme ospravedlnenie týmto spôsobom, osobe, s ktorou sme mali konflikt, dávame najavo, že nás mrzí, že sa jej dotklo alebo ju zranilo naše konanie. Nehovoríme o tom, či sme boli alebo neboli v práve. Úprimne vyjadrujeme svoju ľútosť. A to sa počíta – aj keď to niekedy nemusí byť pochopené správne.

Držíme vám palce, aby sa vám podarilo ospravedlniť sa spôsobom, ktorý naozaj stojí za to.

Pozri aj: 7 viet, ktoré by ste nikdy nemali povedať smutnému človeku (ale aj tak to robíte)

huffingtonpost