Neopätovaná láska je jedna z najkrutejších a najbolestivejších druhov lásky. Srdce si nikdy nevyberá, do koho sa zamiluje, a keď sa to stane, vy s tým len horko-ťažko môžete niečo urobiť. A preto je to ešte horšie, ak k vám tá druhá osoba neprechováva rovnaké city. Vtedy ste viac-menej bezbranní a nemôžete robiť takmer nič. No ak by ste mohli niečo povedať takému človeku, ktorého milujete, no on nemiluje vás, potom by to bolo pravdepodobne toto.
Milá osoba,
ak by sme sa niekedy náhodou ocitli o druhej ráno na streche pozorujúc hviezdy nad nami, pravdepodobne by som ti povedala toto: Viem, že tie hviezdy sú tu pre nás, no nikdy neboli naše. Ty by si sa na mňa pozrel a nerozumel by si, no to nevadí, pretože v tých slovách by bolo skryté všetko, čo som ti kedy chcela povedať.
V tých slovách by boli skryté všetky tie minúty a hodiny, ktoré som na teba myslela. Predstavovala som si, kde asi si, čo asi robíš a len dúfala, že sa máš dobre. Dúfala som, že žiješ šťastne, a že sa ti v živote darí. V tých slovách by boli skryté všetky tie nevyslovené otázky, ktoré som ti chcela položiť, no nikdy som na ne nenašla odvahu. V tých slovách by boli skryté všetky vyznania, ktoré som ti v hlave povedala už niekoľkokrát, no nikdy nie naozaj. V tých slovách by bolo skryté všetko. Všetky moje myšlienky, city a emócie.
Niekedy je najťažšie to, keď nájdete tú správnu osobu, no v nesprávny čas. Alebo nesprávnu osobu v správny čas. Alebo správnu osobu v správny čas, no tá osoba vás nemiluje. Aspoň nie tak, ako vy milujete ju. Alebo nie tak, akoby ste možno chceli, aby vás milovala. A toto všetko by som ti povedala tiež.
Hovorí sa, že láska je slepá. A možno spočiatku bola. Zamilovala som sa do predstavy, ktorú som si o tebe vytvorila. No ako čas plynul, pochopila som. Pochopila som, že všetko je inak a ty mi tú lásku neopätuješ. Teraz to už viem. Teraz to už vidím. Vidím, ako sa pozeráš na mňa a ako sa pozeráš na iných. Vidím, že tam nič nie je.
A prepáč, ak som sa náhodou niekedy správala čudne. Ak som ťa otravovala. Ak som ťa sklamala. Ak som sa snažila, možno až príliš. Už nebudem. Naozaj to bolo poslednýkrát. Teraz som to už celé pochopila. Už aj moje srdce začína chápať to, čo rozum vedel už dávno. Že tie hviezdy nikdy neboli naše.
No chcem, aby si vedel aj to, že človek si nikdy nevyberá, do koho sa zaľúbi. Nebolo to moje rozhodnutie. Jednoducho sa to stalo. A viem, že sa s tým musím vysporiadať. Nikto iný mi nedokáže pomôcť.
No som pripravená. Pretože teraz už viem aj to, že nemôžem ďalej čakať. Musím sa pohnúť ďalej. A možno som ti aj vďačná. Síce si mi zavrel dvere pred nosom, no vďaka tebe ich môže otvoriť niekto druhý. A možno ťa budem milovať už navždy, a už navždy budeš mať v mojom srdci špeciálne miesto, no aj vďaka tebe som si uvedomila, že každý človek, vrátane mňa, si zaslúži niekoho, s kým bude sedieť o druhej ráno na streche a hovoriť si, že tie hviezdy sú tu pre nás a sú naše.
Nahlásiť chybu v článku