Každá minca má dve strany a žiadna vec nie je len dobrá alebo len zlá. Naša generácia, alebo ak chcete, mileniáli či generácia Y, sa síce vyznačuje viacerými prednosťami, no pokiaľ príde na otázku vzťahov či lásky, zdá sa, že akosi zlyhávame.

Áno, naši rodičia či starí rodičia síce nevedeli, čo je to Facebook, Instagram, startup či blog a tiež nemali možnosť cestovať po celom svete, no zato veľmi dobre vedeli, čo je to vzťah a čo je to láska. Vedeli, že vzťah nie je žiadnym krátkodobým projektom zameraným na výkon a tiež vedeli, že v živote každého človeka príde deň, kedy si uvedomí, že to jediné, na čom v živote záleží, je aj tak láska.

Naša generácia je už však na tom inak. Dokážeme vytvárať strategické plány, marketingové kampane, vytvárame rôzne aplikácie a dokážeme komunikovať v binárnych kódoch, no žiaľ, nedokážeme spolu hovoriť zoči-voči.

Veľakrát sme tak zahľadení do seba, že sa zabúdame pozrieť na to, ako vidia veci iní. Veľa hovoríme, no málo počúvame. A často chceme druhým pomáhať, avšak veľakrát len preto, aby sme sa nemuseli pozrieť do tváre svojim vlastným problémom.

No a keď sa zamilujeme, netancujeme s naším novým “objektom” v daždi, ako to býva v romantických filmoch. Čo by si predsa iní pomysleli. Nepíšeme si zamilované, romantické listy. To jediné, čo spravíme je to, že si stav na Facebooku zmeníme na “zadaný/á”.

A aby sme túto veľkolepú udalosť podporili, samozrejme si spravíme niekoľko desiatok šťastných selfies, z ktorých vyberieme tú najlepšiu (teda tú, kde vyzeráme najlepšie my, nie ten druhý), pridáme nejaký ten filter a dokonané dielo zavesíme na Instagram, pričom samozrejme nezabudneme použiť srdce drásajúce hashtagy ako #LoveOfMyLife, #ForeverTogether a podobne.

Keď však príde k tomu, že tejto osobe máme svoje pocity vyjadriť otvorene a do očí, zľakneme sa. A veľakrát dokonca utečieme.

Láska si však zaslúži viac ako lži. Zaslúži si celé naše srdce a zaslúži si, aby sme jej dali to najlepšie, čo v nás je. Zaslúži si našu plnú pozornosť a zaslúži si, aby sme sa jej úplne otvorili. Prestaňme sa preto skrývať za monitory, displeje, alkohol či divoké párty. Nespochybňujme silu lásky a nesnažme sa uveriť tomu, že sme tak silní, že ju nepotrebujeme.

Začnime hovoriť to, čo skutočne cítime. Začnime reálne stretávať ľudí, na ktorých nám záleží. Buďme viac úprimní. Nielen k iným, ale predovšetkým k sebe. Dajme láske význam, ktorý si zaslúži a priznajme si, že na konci dňa bude práve ona tým jediným, na čom záleží.

Pozri aj: Otvorený list každému, kto sa tvári, že vás má rád a nakoniec vám podrazí nohy

thoughtcatalog