Nikto predsa nie je dokonalý a robíme chyby. Už od detstva nás učia, že máme dôverovať svojmu úsudku a intuícii. Nikto nás však neučí, že netreba veriť všetkému, čo náš mozog vyprodukuje. Stáva sa totiž, že sa s nami občas zahráva a podsúva nám veci, ktoré nie sú pravdivé.
Starosti
Starosti máme všetci, no ak budete brať všetko, čo vám myseľ napovedá príliš vážne, skôr či neskôr sa z toho zbláznite. Neveríte? Tak si predstavte všetky tie veci, ktoré vás trápia a ktoré vám nedajú po nociach pokojne spávať. A teraz si spomeňte na všetky veci, ktoré vás kedy trápili doteraz. Ľudia sa boja, že sa nedostanú na strednú školu, že ich nikto nikdy nepobozká, nenájdu si frajera či frajerku, že nezmaturujú, nedostanú sa na vysokú, nenájdu si prácu, nebudú vládať platiť účty, nebudú mať priateľov a množstvo iných starostí.
Neopodstatnené strachy
A možno boli vaše strachy zložitejšie, alebo naopak, viac iracionálne. Nech už však boli akékoľvek, koľko z nich bolo opodstatnených? Keď sa obzriete späť, možno si uvedomíte, že ste sa báli celkom zbytočne, najhoršie obavy sa nenaplnili a vy ste to všetko zvládli. Každý z nás však má neopodstatnené strachy, na tom nie je nič zlé, ba práve naopak.
Kreativita
Obavy sú totiž súčasťou kreativity. Aj jedno aj druhé je totiž kontrolované tou istou časťou mozgu, a to amygdalou. Či sa bojíte alebo niečo vytvárate, v oboch prípadoch potrebujete prísť s novým nápadom, ktorý vám pomôže posunúť sa ďalej. Keď si však nebudete dávať pozor, začnete viac veriť nočným morám a strachom ako snom. Nezabúdajte, vaše obavy a pocity nie sú vždy založené na realite a nie sú vždy objektívne.
Veštenie
O tomto však hovorí málokto a takmer nikto vás na to neupozorní. Ľahko sa hovorí, že všetko, čo si dokážete predstaviť, dokážete aj urobiť. Mozog však nebol stvorený na to, aby sa každý nervový vzruch ako reakcia na podnet premenil na realitu. Strachovať sa je ako snažiť sa vyčítať niečo o budúcnosti z vešteckej gule, jednoducho to nefunguje.
Červené auto
Preto je mnoho ľudí nešťastných, napriek tomu, že v danom momente im nič zásadné ku šťastiu nechýba. Vytvárajú si scenáre v budúcnosti, ktoré sa môžu, ale nemusia naplniť. Ak sa boja, na daný strach myslia často a mnohí veria, že vesmír zariadi, aby sa to udialo. Nie je však za to zodpovedný vesmír, ale vy sami. Ak totiž na niečo neustále myslíte, sami to podvedome vyhľadávate, či už si to priznáte alebo nie. Keď túžite po červenom aute a bojíte sa, že ho nebudete vedieť splácať, zrazu budete vidieť všade červené auto, no nie, nie je to vesmír, ktorý vám posiela znamenia. Je to vaša myseľ.
Báť sa vlastných myšlienok je ako sadnúť si k papieru, nakresliť dinosaura a potom sa báť, že vám ten dinosaurus ublíži. No nie je to tak.
thoughtcatalog
Nahlásiť chybu v článku