Škrípanie nechtami po tabuli, škriabanie príborom po tanieri, praskanie kĺbov, mliaskanie či dokonca to, ako znejú niektoré slová. To všetko sú zvuky, ktoré skúšajú trpezlivosť a aj tú najmierumilovnejšiu osobu dokážu premeniť na protivnú. Každý má v tomto iné hranice a „preferencie“, vedci však zostavili zoznam tých všeobecne najviac otravných zvukov.
Nechty škrípajúce po povrchu tabule patria vo všeobecnosti medzi zdroj najviac nepríjemného zvuku na svete. Skupinka neurovedcov z Nemecka a z Veľkej Británie sa v roku 2012 rozhodla, že sa na to pozrú bližšie a zistia, aký zvuk spôsobuje najväčšie nepohodlie ľudskému mozgu v skutočnosti. Výsledky svojej štúdie sa následne rozhodli publikovať vo vedeckom časopise Journal of Neuroscience.
Výskumu sa zúčastnili participanti, ktorých vedci podrobili MRI, pričom im pustili nahrávky celkovo 74 zvukov. Následne boli požiadaní, aby každý z otravných zvukov ohodnotili, do akej miery im prekáža. Najviac zatínali päste a zuby pri týchto zvukoch:
- Nožík na fľaške
- Škrípanie príborom o tanier
- Škrípanie kriedy o tabuľu
- Cinkanie pravítkom o fľašu
- Škrípanie nechtami po tabuli
- Ženské jačanie
- Zvuk brúsky
- Pištiace brzdy na bicykli
- Plačúce dieťa
- Elektrická vŕtačka
Aby však vedci účastníkov netýrali len nepríjemnými zvukmi, rozhodli sa pustiť im aj niekoľko takých, ktoré nepília uši až do takej neznesiteľnej miery. Na zoznam najmenej otravných zvukov sa im tak podarilo zaradiť napríklad tieto:
- Potlesk
- Detský smiech
- Zvuk búrky
- Zvuk tečúcej vody (máme na mysli napríklad žblnkanie potôčika alebo šum mora, nie vodu tečúcu z kohútika)
Vedcom sa podarilo zistiť, že nepríjemné zvuky aktivujú niekoľko oblastí mozgu, a to nielen samotný sluchový kortex, ale aj tzv. amygdalu, ktorá prepája pamäťové stopy s emočnými zážitkami. Práve preto, ak počujete nepríjemný zvuk, vyvolá to vo vás negatívnu emóciu a naopak – príjemný zvuk vyvoláva pozitívne emócie.
Okrem toho vedci zistili, že ako najnepríjemnejšie vnímame zvuky, ktoré majú frekvenciu medzi 2000 až 5000 Hertzov, teda tie vysoké zvuky. Stále je však záhadou, prečo reagujeme najcitlivejšie práve na tieto zvuky, medzi nimi najčastejšie na krik.
Niektorí odborníci si myslia, že ide o evolučný pozostatok. V minulosti sa ľudia varovali pred nebezpečenstvom najmä vysokými zvukmi, aby ich bolo dostatočne dobre počuť. Možno preto spozornieme pri vysokom, ostrom tóne ešte aj dnes a automaticky v nás vyvoláva negatívne emócie – aj keď dnes prevláda skôr frustrácia a hnev než strach. V zvieracej ríši sa však varovanie za pomoci takýchto zvukov uchovalo ešte aj dnes. Keď napríklad šimpanz začuje vysoký tón, vie, že sa má mať na pozore.
Táto štúdia však otvára nové obzory a nepíšeme o nej len preto, aby sme vám pripomenuli zopár nepríjemných zvukov. Zistenia totiž poukazujú na zvláštny spôsob spolupráce a komunikácie medzi kortexom a inými časťami mozgu, ako napríklad amygdala. Práve výskum tejto oblasti by mohol v budúcnosti pomôcť napríklad pri liečbe emocionálnych ťažkostí, alebo dokonca aj migrény, ktorej spúšťačom môžu byť aj silné, nepríjemné zvuky.
Ktorý zvuk by ste pridali vy do zoznamu príjemných a nepríjemných? Nám tam napríklad chýba ešte škrípanie zubami a na druhej strane tóny hlasu blízkych osôb.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku