Od rodičov však nededíme len farbu očí, vlasov či sklony šedivieť. Genetika ovplyvňuje každý jeden aspekt nášho života bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Ovplyvňuje napríklad aj to, akého si vyberieme partnera a aký bude náš milostný život.
Vplyv hormónov na lásku
Sara Gottfried z Metagenetického inštitútu sa už niekoľko rokov zaoberá hormónmi a ich vplyvom na lásku, príťažlivosť a vytvorenie puta medzi partnermi. Vo svojej knihe Brain Body Diet sa Sara vyjadrila, že záležitosti týkajúce sa hormónov sú dedičné, teda aj ich prípadná rovnováha alebo nerovnováha. Ak sú naše hormóny v nerovnováhe, môže to narušiť našu schopnosť vytvoriť si s človekom puto. Okrem toho, nízka hladina estrogénu a testosterónu môže spôsobiť, že jedinec pociťuje nechuť k sexuálnej aktivite, čo ovplyvňuje vzťah najmä z dlhodobého hľadiska.
Genetiku nezmeníte, no svoj postoj môžete
Nanešťastie, to, čo nám do vienka nadelila genetika, už zmeniť nemôžeme, môžeme však naberať vedomosti a zmeniť spôsob, akým sa k veciam staviame. Napríklad, aj keď máme genetickú predispozíciu na isté nepríjemné ochorenia, môžeme im predísť zdravým životným štýlom. Ak teda genetika spôsobuje problémy týkajúce sa lásky, neznamená to, že musíte svoj osud prijať taký, aký je a čakať so založenými rukami. Vždy sa môžete pokúsiť situáciu zmeniť. Ako teda genetika ovplyvňuje lásku?
#1 Vo vzťahu alebo single
O tom, či sa niekto zamiluje alebo nie, rozhoduje obrovské množstvo faktorov, istú úlohu však zohráva aj genetika. Štúdia, ktorá bola v roku 2014 uverejnená v časopise Scientific Reports uvádza, že keď sa človek zamiluje, v mozgu stúpa hladina serotonínu, čo umožňuje vytvoriť si puto. Existuje však gén s názvom 5-HT1A, ktorý hladinu serotonínu znižuje a ak k tomu dôjde, blízkosť vyvolá v človeku skôr negatívne pocity, ako pozitívne. Výskum preukázal, že ľudia, ktorí sú nositeľmi spomínaného génu, sú preto zvyčajne radšej single ako vo vzťahu.
#2 Výber partnera
Aj keď sa hovorí, že protiklady sa priťahujú, neplatí to vždy. Štúdia, ktorá bola v roku 2017 uverejnená v časopise Nature Human Behaviour napríklad tvrdí, že si podvedome vyberáme partnerov, ktorí sú nám podobní. Otestovaných bolo 24 000 jedincov a ukázalo sa, že existuje úzky súvis medzi genetickým markerom ovplyvňujúcim výšku jedinca a medzi výškou jeho partnera. Súvislosť bola taktiež objavená aj pokiaľ ide o BMI.
#3 Bude manželstvo šťastné?
Len tento rok publikovali vedci z univerzity v Yale v časopise PLOS ONE výskum, ktorý sa zaoberá vplyvom genetiky na spokojnosť párov z dlhodobého hľadiska. Do výskumu sa zapojilo 200 manželských párov a skúmal sa nielen ich genetický profil, ale aj emocionálne rozpoloženie a spokojnosť v manželstve. Ukázalo sa, že ak má jeden z partnerov genotyp GG ovplyvňujúci produkciu oxytocínu, manželstvo bude pravdepodobne šťastnejšie, ako manželstvo partnerov s iným genotypom. Zdá sa teda, že niektorí ľudia sú si naozaj súdení.
#4 Ste kompatibilní?
Aaron Kleinman bol súčasťou tímu výskumníkov, ktorí sa zaoberali kompatibilitou párov. Do výskumu sa zapojilo 15 000 párov a ako sme už spomínali, podvedome si vyberáme partnerov, ktorí sú nám podobní. Môže za to naozaj genetika. Napríklad, fajčiari preferovali fajčiarov, atléti atlétov a vegáni vegánov.
#5 Ako sa vám spalo?
Hádam nemusíme pripomínať dôležitosť kvalitného spánku. Dôležitý je však nielen pre vaše zdravie, ale aj pre spokojnosť vo vzťahu. Štúdie totiž ukazujú, že páry, ktoré majú kvalitný spánok, sú vo vzťahu spokojnejšie. Spánok vo dvojici pritom niekedy vôbec nie je jednoduchý, napríklad keď jeden z partnerov chrápe alebo precestuje počas noci celú posteľ. Priemerný človek sa v spánku pohne približne 13 krát, niektorí ľudia sa však vďaka genetickej predispozícii hýbu v spánku omnoho viac. A práve tento faktor a to, ako dobre sa obaja vyspíte, môže mať zásadný vplyv na váš vzťah a spokojnosť v ňom.
#6 Komu hrozí nevera
Gén, ktorý by bol vyslovene zodpovedný za neveru, sa zatiaľ nepodarilo objaviť. Kinseyho inštitút však v roku 2010 publikoval v PLOS ONE štúdiu, ktorá objavila súvis medzi dopamínom a sklonom k nevere. Dopamín zapríčiňuje, že nás osoba priťahuje a vyvoláva pocit vzrušenia. Avšak u ľudí, ktorých telo vyplavuje dopamínu menej, je pravdepodobnejšia nielen nevera, ale aj iné riskantné správanie, ako napríklad gambling.
#7 S kým chcete ísť na druhé rande?
V roku 2016 bola v časopise Human Nature publikovaná štúdia, ktorá tvrdí, že genetika ovplyvňuje aj to, s kým sa rozhodneme ísť na druhé rande. Výskumu sa zúčastnilo 300 nezadaných jedincov, pričom ich úlohou bolo dať si s niekým rýchle rande a následne ohodnotiť, či by chceli ísť s dotyčnou osobou aj na druhé stretnutie. Genetický profil následne ukázal, že pre druhé rande sa najčastejšie rozhodli muži, ktorí mali v génoch vodcovstvo a dominanciu a ženy, ktoré mali gény spájajúce sa s citlivosťou.
bustle
Nahlásiť chybu v článku