Či zapnete počítač, televízor, kúpite si noviny alebo sa len vyberiete na prechádzku, reklamy na vás číhajú na každom kroku a každým rokom sú vtieravejšie. Okrem toho, predajcovia neustále prichádzajú s novými trikmi, ktorých cieľom je zákazníka presvedčiť, že daný tovar potrebuje, aj keď to tak nie je.

Aké triky sa v reklamách využívajú najčastejšie? Portál Entrepreneur poskytol nasledovné odpovede.

Baader – Meinhof fenomén

Všimli ste si niekedy, že ak po niečom túžite, vidíte to zrazu všade? Napríklad keď pred vami niekto spomenie značku auta, o ktorej ste nikdy predtým nepočuli, odrazu sa vám zdá, že práve tú značku vidíte úplne všade. Práve tomuto sa hovorí Baader – Meinhof syndróm alebo ilúzia frekvencie a predajcovia dokážu tento fenomén veľmi ľahko využiť vo svoj prospech. Preto sú na každom kroku bilboardy – čím viac sa vám totiž tovar vryje do podvedomia, tým viac o ňom premýšľate a tým viac ho všade vidíte. A samozrejme, že čím viac ho vidíte, tým je pravdepodobnejšie, že o ňom budete hovoriť a zákazníkov pribudne.

Sila životných príbehov

Iste ste už aj vy videli video so zákazníkom, ktorý si daný tovar kúpil, zmenilo mu to život a bol najspokojnejší na svete. Skvelým prípadom je napríklad stratégia značky Nike, ktorá vo svojich reklamách často využíva životné príbehy vrcholových športovcov a atlétov. Nabádajú tak zákazníka, že ak si daný produkt zakúpi, stane sa súčasťou veľkej, šťastnej rodiny.

Antropomorfizmus

Antropomorfizmus je pripisovanie ľudských vlastností zvieratám a neživým objektom a aj tento jav sa v reklamách vyskytuje viac než dosť. Veľké množstvo značiek má maskotov, ktorých si ľudia ľahko zapamätajú a stotožňujú sa s nimi. Zákazník tak nadobudne pocit istého prepojenia s danou značkou.

Návnady

Na to, aby sa zvýšil predaj tovaru istej značky, predajcovia neraz využívajú návnadu. Uvedú na trh tovar, ktorý je nižšej kvality, ako ten predošlý. Zákazník teda nadobudne dojem, že pôvodný tovar bude výhodnou kúpou, aj keď je drahší. Preto je niekedy v obchodoch možné vidieť hneď niekoľko verzií toho istého tovaru s menšími obmenami. Predstavte si napríklad, že idete do kina a chcete si kúpiť pukance. Malé balenie stojí 3,50 a veľké balenie 7,50. väčšina ľudí by sa zrejme uspokojila s menším balením. Ak by však pribudlo stredné balenie s cenou 6,50, väčšina ľudí by si kúpila veľké balenie, pretože rozdiel medzi veľkým a stredným balením je len 1 euro, veľké balenie je teda zdanlivo výhodnejšie.

Averzia voči strate

Averzia voči strate znamená, že ľudia sa cítia dobre, keď získajú niečo navyše a cítia sa zle, keď niečo stratia. Tieto emócie však nemajú rovnakú intenzitu, hnev, ktorý pociťujeme, keď niečo stratíme, je zvyčajne intenzívnejší ako radosť, ktorú cítime, keď niečo získame. Preto ponúka mnoho značiek možnosť vyskúšať si produkt zadarmo. Vedia totiž, že zákazník síce bude mať radosť z toho, že mu bolo ponúknuté niečo bezplatne, bude sa však cítiť zle, keď o túto možnosť príde. Zvýši sa tak šanca, že si produkt zakúpi, aj keď ho možno v skutočnosti až tak nepotrebuje.

Pozri aj:

20 psychologických trikov, vďaka ktorým sa z vás stane konverzačný guru

entrepreneur