My chceme minúť čo najmenej, obchodníci naopak chcú, aby sme míňali čo najviac. A obchodníci zvyčajne dostanú to, čo chcú. Majú na to nejeden trik. Od kachličiek na podlahe, až po neodbytných predavačov. Chcete vedieť, aké sú ich tajomstvá?

Cena ako návnada

Spomeňte si na posledný prípad, keď ste šli do kina. Možno ste si kúpili pukance. Všetci vieme, že sú predražené, všimli ste si však niekedy, že medzi malými a strednými pukancami je oveľa väčší cenový rozdiel, ako medzi strednými a veľkými? Napríklad, malé stoja 3 eurá, stredné 7 eur a veľké 8 eur. A keď si zákazníci pomyslia, že je tam rozdiel len 1 euro, väčšinou si už kúpia tie veľké. Je to však návnada, aby najdrahší tovar vyzeral ako dobrá kúpa.

Vynechávanie meny

Zrejme ste aj vy už boli v reštaurácii, kde ceny uvádzali bez znaku meny. Nie je to len kvôli štýlu. Je to zámer, aby sme v podniku utratili viac peňazí. Výskumy tvrdia, že v podnikoch, ktoré uvádzajú ceny bez meny, necháme v priemere o 8% viac, než v podnikoch, ktoré uvádzajú cenu aj s menou. Je to preto, že ak vidíme menu, utrácať nás „bolí“ akosi viac.

Malé kachličky na podlahe

Odkedy sa nákupy presúvajú čoraz viac na internet, predajcovia musia byť kreatívnejší. Štúdia, ktorej sa zúčastnilo 4000 nakupujúcich ukázala, že ak boli na podlahe blízko seba umiestnené horizontálne čiary, nakupujúci sa pohybovali po obchode pomalšie, vďaka čomu minuli viac peňazí. Ak boli na podlahe veľké dlaždice, nakupujúci sa pohybovali rýchlejšie a minuli menej. Okrem toho, v obchodoch sú väčšinou menšie dlaždice na miestach, kde sú drahšie produkty a väčšie pri vchode, kde by sa ľudia nemali zdržať príliš dlho. Ak budete najbližšie v obchode, všimnite si, aká je tam podlaha.

Ceny s 99 centmi

Myslíte si, že medzi cenou 4,99 a 5,00 nie je žiaden rozdiel? Omyl! Štúdia z roku 2005 dokazuje, že cena končiaca číslom ,99 má na nakupujúcich veľký dopad. Ľudia takúto cenu vnímajú ako nižšiu, než tú, ktorá končí celým číslom. Je to tak preto, lebo automaticky čítame z ľavej strany na pravú a náš mozog podvedome vníma 2 ako nižšie číslo než 3 a číslo ,99 budí dojem, že tovar je lacnejší, aj keď v skutočnosti nie je. Dokázali to aj výskumníci z MIT, keď nechali ženy vyberať si medzi tými istými šatami s cenou 34 dolárov, 39,99 dolárov a 44 dolárov. Najväčší úspech zožali šaty s cenou 39,99 dolárov, napriek tomu, že boli o 6 dolárov drahšie, ako lacnejšia verzia.

Desať kusov za desať eur

Koľkí z vás videli značku 10 kusov za 10 eur a poriadne si nabalili košík? Zrejme nejeden človek tak urobil. Vedeli ste však, že nemusíte kupovať 10 kusov tovaru, aby ste dobre nakúpili? Nápis 10 kusov za 10 eur môže často znamenať aj 1 kus za 1 euro. Napriek tomu však ľudia kúpia 10 kusov tovaru, aj keď ho nepotrebujú.

Drzí predavači

Možno by ste si mysleli, že obchod bude mať viac prospechu z priateľského predavača. Najnovšie výskumy však ukazujú, že čím drzejšia obsluha je v luxusnom obchode, tým je väčší profit. Snobstvo je teda žiadaná vlastnosť. Nakupujúci totiž majú dojem, že obsluha je na nich drzá preto, lebo ešte nevlastnia drahý produkt. Myslia si, že kúpou toho produktu sa zaradia do akéhosi exkluzívneho klubu. Samozrejme, toto zistenie neplatí pre veľké nákupné centrá. Nechcete kupovať napríklad mäso od nejakej protivy, čo ráno vstala zlou nohou.

Až do vypredania zásob

 Predstavte si, že vojdete do obchodu a zbadáte skvelú ponuku. Jediným problémom je, že je obmedzená. Napríklad, liter mlieka stojí 50 centov, ale môžete si kúpiť len 4 krabičky. A nie je to preto, že by bol nedostatok mlieka. Je to trik, ako presvedčiť zákazníka, aby nakúpil viac, než potrebuje.

Ak je ponuka obmedzená, zákazník si myslí, že tovaru je nedostatok. Preto nakúpi 4 litre mlieka namiesto zvyčajných dvoch litrov, ktoré by spotreboval. Dokazuje to štúdia ešte z roku 1975, kedy zákazníkom ponúkli dve nádoby s keksíkmi. V jednej bolo 10 keksíkov, v druhej len 2. Ľudia hodnotili keksíky v prázdnejšej nádobe ako hodnotnejšie, keďže ich je menej. Zamyslite sa nad tým, keď nabudúce uvidíte oznam, že tovar sa ponúka do vypredania zásob, alebo že z daného tovaru ostalo už len posledných 10 kusov.

Malé písmená

Povedzme, že ste manažérom obchodu a snažíte sa zvýšiť predaj. Dajme tomu, že sa snažíte predať za 30 eur sveter, ktorý bežne predávate za 50 eur. Aj keď vás láka dať číslo 30 na cenovke čo najväčšie, výskumy dokazujú, že nová cena by mala byť menšia, ako pôvodná. Prečo? Pretože mozog si podvedome spája menšie čísla s nižšou cenou a je pravdepodobnejšie, že kúpime tovar, ktorý má na cenovke práve menšie čísla.

Adjektíva

Sú dva typy reštaurácií, v jednom je v menu jednoducho vymenovaný zoznam jedál, v druhom nájdete okrem názvu jedla aj kvetnaté opisy a detaily. Popisy v menu nie sú len na to, aby sme vedeli, čo jeme, majú aj iný význam. Zvyšujú totiž predaj až o 27%. Zaujímavé je, že najefektívnejšie je pridať aj značku, napríklad nenapíšu „omáčka z whiskey“, ale „omáčka z Jack Daniels whiskey“.

Začínajú deťmi

Vieme, že deti jednoducho milujú cukor. V roku 2014 sa uskutočnila štúdia, ktorá porovnala 65 rôznych druhov cereálií z rôznych obchodov. Skúmali ich umiestnenie v regáloch a ukázalo sa, že cereálie, ktoré boli prezentované ako určené pre deti, boli umiestnené trochu vyššie, než vo výške detských očí. Prečo vyššie? Lebo tak mali deti pocit, že na nich postavička z krabice hľadí zhora. Navyše, predaj cereálií stúpol o 28%, ak mali kupujúci dojem, že s nimi postavička na krabici nadväzuje očný kontakt.

Všimli ste si niekedy, aké triky predajcovia využívajú?

Pozri aj: Ak budete smrdieť, nebudete mať žiadnych priateľov. Dnešné reklamy sú hrozné, no týchto 10 reklám zo začiatku 20. storočia vás naozaj dostane

listverse