Smutným faktom však je, že niečo ako staré dobré dni neexistuje. Držíme sa však tej myšlienky, ako keby sme zabudli, aký náročný bol život aj v minulosti. Choroby, na ktoré ešte neexistovali efektívne lieky, nedostatok vzdelania a mnoho iných dôvodov na dennom poriadku spôsobovali smrť nielen slabých, ale aj tých najsilnejších jedincov. Život bol vzácny a smrť číhala vždy za rohom. Týchto 10 dôvodov vás donúti zamyslieť sa nad tým, či by ste skutočne menili súčasnosť za život v 19. storočí.

Keď stroje zabíjali

Pracovať v továrni pred zavedením bezpečnostných opatrení bolo smrteľné. V novinách sa neraz objavil článok, keď stroj zabil nielen mužov, ale aj ženy a deti. Nehodám sa pritom dalo ľahko zabrániť vhodným oblečením a bezpečnostnými opatreniami. V roku 1861 napríklad žena vykonávala inšpekciu stroja, keď sa jej do neho zachytila časť oblečenia a kým stihli zamestnanci stroj zastaviť, jej telo bolo úplne rozdrvené.

Strychnínové pivo

Ešte aj v 20. storočí bol strychnín v malých dávkach pridávaný do piva ako horké dochucovadlo. Je to alkaloid vyskytujúci s v semenách strychnínovníka indického a v súčasnosti sa využíva ako jed na potkany. Občas však „kvaplo“ o niečo viac a ten, kto to pivo vypil, ochorel alebo zomrel. Presne to sa stalo v roku 1880, keď si dvaja muži v Austrálii objednali pivo. Rozliali si ho do pohárov, zdalo sa im však príliš horké. Čoskoro začali muži vykazovať známky otravy strychnínom. Našťastie prežili a pivár sa zvyšku piva s jedom zbavil.

Catherine Waddel však v roku 1892 toľko šťastia nemala. Napila sa piva a zdalo sa jej príliš horké. Dostala panický záchvat a zomrela. Lekár si najprv myslel, že zomrela od strachu. Neskôr však prišiel na to, že v pive bolo 12 zrniek strychnínu, pritom len pol zrnka stačí na to, aby jed zabil dospelú zdravú osobu.

Hydrofóbia

Vedeli ste, že v 18. storočí lekári neverili, že hydrofóbia, teda strach z vody, súvisí aj s besnotou? Verili, že je to len výmysel a prirovnávali ho k čarodejníctvu. Pravdou však je, že hydrofóbia je skutočne prejavom besnoty, a to aj u človeka. U nás besnota u ľudí nie je bežná, v niektorých krajinách však stále áno. Inkubačná doba je 90 dní až niekoľko rokov, keď sa však už rozvinú príznaky, jedinec nemá veľkú šancu na záchranu a zomiera do 10 až 14 dní. Lekári si priznali chybu v roku 1899 a uznali, že hydrofóbia je skutočná a besnota sa môže šíriť nielen zo zvieraťa na zviera, ale aj na človeka.

Topiace sa psy

Nebolo ničím výnimočným zbavovať sa nechcených domácich zvierat aj takýmto spôsobom. Ani v súčasnosti to síce nie je ružové, ak ste však okolo roku 1890 nechceli psa, jednoducho ste ho utopili a nikto sa nebál otvorene o tom hovoriť. Ešte aj miestny odchytávač psov sa v tej dobe vyjadril, že už ich nebude uspávať za pomoci plynu, ale vráti sa k ich topeniu.

Vraždenie novorodeniat

V roku 1897 vyšiel v novinách článok, ktorého hlavnou témou bola otázka, ako zastaviť zabíjanie nechcených novorodeniat. Nešlo len o členov rodiny, ale táto hrôza sa vykonávala aj hromadne. Bolo desivé, v akom množstve sa v zemi ale aj vo vode nachádzali mŕtve telíčka. V roku 1873 vylovil chlapec počas rybárčenia telo v debničke a v roku 1887 sa v Anglicku našli tri telá za jeden deň. Jedno malo menej ako týždeň a bolo zabalené v košeli a ponechané na ceste. Ďalšie malo 5 dní a našli ho pohodené na poli. Tretí novorodenec bol nájdený na prázdnom pozemku. Akýmsi zázrakom ešte žil a podarilo sa ho zachrániť. Všetky mali okolo krku omotané motúz alebo pásku.

Tetanus

Začiatkom 20. storočia bol tetanus bežným ochorením. Pred vynálezom vakcíny nakazení ľudia zomierali príšernou smrťou. Keď sa baktéria Clostridium tetani dostane do tela, začne produkovať toxín, ktorý zabraňuje uvoľňovaniu svalu a nastávajú kŕče. Smrť bola vykúpením a väčšinou ju spôsobila zástava dýchania v následku kŕčov.

V roku 1899 vypukla v New Yorku epidémia, aj keď ochorenie nie je nákazlivé. Jej príčinou bolo údajne nedbalé zaobchádzanie s ohňostrojom a hračkárskymi pištoľami. Baktéria sa nachádza v špine a úmrtnosť dosahovala v tých časoch až 90%.

Prehĺtanie špendlíkov

V 19. storočí mali ženy vždy poruke zopár špendlíkov, v prípade, keby bolo treba rýchlo zalátať šaty. Často ich pritom držali v ústach, čo neraz viedlo k ich náhodnému prehltnutiu. V roku 1897 napríklad žena prehltla medený špendlík. Previezli ju do nemocnice a zomrela o 6 týždňov neskôr, keď jej špendlík prederavil črevá. Obeťami boli neraz aj deti a často sa objavovali bizarné články, napríklad ako chlapec vykašľal špendlík, ktorý prehltol pred 6 rokmi.

Problémy s mŕtvolami

V roku 1890 mal New York veľký problém s mŕtvolami. Spoločnosti po meste zbierali nielen zdochliny zvierat, ale aj zvyšky z mäsiarstva a hádzali ich do zátoky. To nebolo múdre riešenie a obyvatelia žijúci pri rieke Hudson začali chorľavieť. Nebolo ničím výnimočným vidieť na rieke plávajúce nafúknuté telá aj 15 koní. Nielen výhľad, ale aj pach bol neznesiteľný. Odvtedy sa mršiny vyvážali za mesto. Nuž, nedá sa povedať, že by sme dnes boli v otázke odpadkov na tom oveľa lepšie.

Kruté experimenty

Pokiaľ išlo o lekárske experimenty, ľudia sa neštítili takmer ničoho. Krutých experimentov sa dobrovoľne aj nedobrovoľne zúčastňovali zvieratá aj ľudia. V roku 1893 napríklad istá žena mala nádor na čelnej kosti. Lekár jej kosť odstránil ale potreboval ju nahradiť inou. Vybral teda časť lebky žijúcemu psovi a napasoval ju na miesto, kde žene lebka chýbala. Napriek etickým zásadám sa v krutých experimentoch pokračuje aj dnes, len o nich menej počuť.

Produkty z ľudskej kože

Počuli ste už o prípade Eda Geina, muža, ktorý si vyrábal nábytok ale aj doplnky z ľudskej kože? Nuž, dnes nás pri tom pomyslení striasa, niekedy to však bolo celkom bežné. Z tiel chudobných ľudí, ku ktorým sa po smrti nikto neprihlásil, sa vyrábali doplnky, alebo putovali do rúk medikov na pitvu. Tí však kožu väčšinou predávali ďalej šperkárom a garbiarom.

Najhorší známy prípad je z roku 1888, kedy známy lekár nosil topánky vyrobené z kože Afričanov. Zvrátené je, že lekár bojoval vo vojne práve za oslobodenia Afričanov spod otroctva. Tvrdil, že proti nim nič nemá, a ak by niekto chcel mať topánky z jeho kože, má na to po jeho smrti povolenie.

Dokážete si predstaviť život v 19. storočí?

Pozri aj: Viktoriánska éra bola zvláštna. Toto je 11 bizarných spôsobov, ktorými sa ľudia v tejto dobe nevedomky otrávili

listverse