Emócie a ich štúdium tvorí už roky veľkú časť psychológie, napriek tomu sa ich však dodnes nepodarilo celkom jasne vysvetliť, objasniť, zadefinovať a pochopiť. Navyše, existuje taká široká škála emócií, že mnohé z nich nie sme schopní automaticky ani zaradiť a popísať. Vedia nás poriadne zmiasť a prekvapiť. Vďaka nim občas nespoznávame sami seba. V nasledujúcich riadkoch sa vám ale pokúsime prezradiť vám o nich aspoň o čosi viac.

Prečo sa červenáme, keď sme zahanbení?

Poznáte ten pocit, keď napríklad stojíte pred celou triedou alebo máte prezentáciu pred kolegami a zrazu sa vám podarí povedať niečo, čo nebolo v pláne? Kolegovia na vás pozerajú a vám sa v hlave premieľajú myšlienky o tom, ako veľmi vás považujú za idiota. Tomu hovoríme zahanbenie.

Čo všetko sprevádza zahanbenie po psychickej stránke nie je jednoduché vysvetliť, ľahšie je však popísať fyzické, viditeľné príznaky, ako napríklad červenanie sa. Naše telo v takýchto situáciách reaguje tzv. reakciou úniku alebo útoku. Aj keď pri zahanbení človek nie je ohrozený na živote, telo a sympatický nervový systém sa pripravujú na únik z nepríjemnej situácie. Zaplaví nás príval adrenalínu, rozšíria sa cievy a zrýchľuje sa tep. Rozširujú sa aj kapiláry na tvári a práve to je za sčervenanie zodpovedné.

Prípad Kitty Genovese

Vražda Kitty Genovese patrí medzi najznámejšie na svete, a to preto, že dokonale ukázala ľudské správanie sa v prípade, ak sa zločinu prizerá väčšia skupina. 13. marca 1964 bola Kitty Genovese dobodaná neznámym páchateľom v New Yorku. O niekoľko dní neskôr sa k vražde priznal Winston Mosely. Zvláštne na celom prípade je to, že sa mu údajne prizeralo až 35 ľudí, ani jeden však Kitty neprišiel na pomoc. V roku 2016 Mosely zomrel vo väzení a prípad sa prešetril znova.

Ukázalo sa, že dvaja ľudia predsa len políciu zavolali, tá si však myslela, že ide „len“ o prípad domáceho násilia, neverili, že ide o vraždu. Nech už je pravda akákoľvek, práve tento prípad poukázal na to, že čím viac ľudí sa zločinu prizerá, tým je menej pravdepodobné, že niekto zasiahne, aby obeti pomohol. Každý prizerajúci sa si myslí, že niekto z davu preberie zodpovednosť, on sám teda nemusí. Tomuto fenoménu hovoríme efekt Kitty Genovese, alebo bystander efekt.

Je červenanie sa sociálny alebo psychologický fenomén?

Aj keď by bolo pekné dokázať to presne zadefinovať, nie je to také ľahké. V sociálnom kontexte, zahanbenie vzniká vtedy, ak sú v situácii prítomní aj iní ľudia. Existujú síce výnimky, väčšinou je však tento fakt platný. V psychologickom kontexte zahanbenie vzniká preto, lebo my vnímame situáciu ako zahanbujúcu, či už vedome alebo podvedome. Ide teda primárne o to, ako vnímame situáciu subjektívne, nie o to, ako ju vnímajú ostatní.

Ako psychológovia testujú zvládanie stresu a zahanbenia?

Výskum v oblasti psychológie vôbec nie je jednoduchý a ešte náročnejší je v prípade, ak sa snažíte otestovať rôzne emócie u ľudí. Ako napríklad zaručíte, že v danom momente bude skutočne jedinec pociťovať emóciu, ktorú potrebujete skúmať? Napríklad tak, že zámerne vyvoláte situáciu, ktorá takú emóciu vyvoláva. Spoľahlivou metódou, ktorá sa v takomto prípade využíva, je napríklad Trierov sociálny test stresu. V rámci testu sú ľudia požiadaní, aby niečo odprezentovali a následne sú pred očami divákov podrobení aritmetickému testu. Samozrejme, pozitívnej odozvy zo strany divákov sa nedočkajú.

Skutočne sa dá pohľadom do očí zistiť, či niekto klame?

Ak sa s niekým zhovárate a dotyčný pritom uhýba pohľadom, hovorí sa, že zrejme klame. Aj keď si myslíme, že ľudia nám dokážu čítať v očiach, často uhýbame pohľadom podvedome, bez toho, aby to niečo muselo znamenať. Niektorí ľudia jednoducho pozerajú iným do očí menej. Na druhej strane, aj prehnane intenzívny očný kontakt môže znamenať, že sa vás niekto snaží presvedčiť o niečom, čo nie je pravda. Ak chcete zistiť, či dotyčný klame, je dôležité sledovať odchýlky od bežného správania.

Aj keď psychológia napreduje každý deň, ešte stále je mnoho vecí, ktoré ostávajú záhadou aj pre vedcov.

Pozri aj:

Všetko začína v hlave. Toto je 14 psychologických faktov, o ktorých by ste mali vedieť…

psych2go