Mnohí si myslia, že počas spánku odpočíva aj mozog, opak je však pravdou. Počas spánku a snenia je mozog omnoho aktívnejší, ako počas dňa, keď bdieme.

Sny skutočne podporujú kreativitu. Hovorí sa, že mnoho vynálezov vzniklo práve vďaka tomu, že sa vynálezcom prisnili. Takto vznikol napríklad Google či periodická tabuľka prvkov.

Nie všetci ľudia snívajú. Zdravý človek sníva, aj keď si to neuvedomuje a sny si nepamätá, existuje však ojedinelá porucha REM spánku, ktorá zapríčiňuje, že sa postihnutému jedincovi nesníva.

Toto tvrdenie nie je pravdivé, sníva sa nám totiž len o ľuďoch, ktorých sme už predtým videli. Možno si ich nepamätáte, no postaršia pani, ktorá vedľa vás dve minúty sedela v autobuse, sa môže poľahky stať predmetom vašich nočných môr.

Ak si nejaký sen zapamätáte, pokúste sa zapísať si ho čím skôr niekam na papier. Koľko zo zapamätaných snov bolo pozitívnych? Zrejme ich bolo menej, ako negatívnych, odborníci totiž zistili, že väčšinou sa nám snívajú zlé sny a tie príjemné len občas.

K sneniu skutočne dochádza počas REM fázy spánku. Snívame teda v priemere jednu až dve hodiny počas spánku.

Množstvo snov závisí od počtu spánkových cyklov, a teda od počtu REM fáz, ktorými za noc prejdeme. V priemere sa však človeku sníva 7 rôznych snov za noc.

Ak sa človek nenarodil slepý, ale oslepol časom, sníva sa mu tak isto, ako vidiacemu človeku. Ak sa však niekto slepý už narodil, sníva sa mu taktiež, avšak bez obrazov, zatiaľčo ostatné zmysly sú vyostrené.

Chcete mať istotu, či snívate alebo bdiete? Pozrite sa na hodinky alebo skúste niečo prečítať. Drvivá väčšina ľudí totiž v sne čítať nedokáže, ani odčítať čas z hodiniek.

Niektorí ľudia to skutočne dokážu a tejto schopnosti sa hovorí lucídne snenie. Dokážu tak v snoch lietať, prechádzať cez steny či manipulovať s časom. Vyskúšať to môžete aj vy, na internete nájdete množstvo rád, ako na to.