V roku 1892 bola Lizzie Borden obvinená z vraždy svojho otca a nevlastnej matky v ich domove vo Fall River v Massachusetts. Klebety na seba nenechali dlho čakať a o jej čine dokoncavvznikali aj posmešné veršovačky a legendy. Ľudia sú však zvláštni a neváhajú ťažiť peniaze aj z takýchto morbídností. Fall River, miesto tohto činu, sa totiž stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou. Ľudia navštevujú Lizzin hrob, aj súd, kde sa konal proces. Darčekové obchody predávajú jej podobizne. Dokonca môžete stráviť noc v Bordenovskom dome a posedieť si na gauči podobnom tomu, na ktorom bolo nájdené telo Lizzinho otca, či prespať v izbe, kde zomrela jej nevlastná matka…
Fall River nie je jediné miesto, ktoré turisti vyhľadávajú. Tzv. „temný turizmus“ sa rozmáha čoraz viac. Ľudia sú ochotní vystáť nekonečné rady, aby si pozreli miesto činu, vraždenú sekeru, či krvavý fľak na podlahe. Toto je 10 najvyhľadávanejších miest činu.
Salem
Okolo roku 1600 Európania ešte stále verili v existenciu čarodejníc, a tie boli často obviňované z ohavných skutkov a zabíjané. Obyvatelia Salemu, väčšinou puritánski kresťania, túto vieru šírili zakaždým, keď opustili Anglicko. To viedlo k jednému z najškaredších procesov v histórii Ameriky, k salemskému čarodejníckemu procesu. V roku 1692 dedinčania obesili 19 ľudí, ktorých hysterické teenagerky obvinili. Ďalšia obeť, 80-ročný Giles Corey, bol rozdrvený medzi kameňmi. Čoskoro museli zakročiť úrady, nastolili poriadok a oslobodili ďalších uväznených „čarodejníkov“.
O salemskom procese sa hovorilo ešte stáročia a spisovatelia často využívajú proces vo svojich dielach ako alegóriu k intolerancii. V roku 1992, na 300. výročie procesov postavili v Saleme pamätník – 20 granitových lavíc, jednu pre každú obeť.
Dnes sa Salemu hovorí mesto čarodejníc, napriek tomu, že neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, že by tu ktokoľvek čarodejníctvo vykonával. V meste nájdete mnoho atrakcií s čarodejníckou tematikou, ako napríklad veštiarne, okultistické obchody, strašidelné domy, či múzeá. Niektorí obyvatelia dokonca sami o sebe tvrdia, že sú čarodejníkmi.
OK Corral v Tombstone
Túto scénu zrejme spozná každý fanúšik westernu. V roku 1881 sa Wyatt Earp, jeho bratia Virgil a Morgan a ich pobočník Doc Holliday dostali do prestrelky. Ranení sa vybrali k OK Corral. Tu stretnú skupinku mladých cowboyov. Traja z nich padli pri prestrelke a debatuje sa, kto spustil paľbu ako prvý. Morgan, Vorgil a Doc utŕžili len menšie zranenia, to sa však nedá povedať o Wyattovi.
Názory na zabíjanie sa v Tombstone rozchádzali. Virgil bol miestny maršal. Niektorí obyvatelia si mysleli, že dodržiava zákony, iní, že on a jeho skupinka sú krvilační tyrani. Niekto v meste vyvesil na počesť mŕtvych cowboyov nápis: „Zavraždení v uliciach Tombstone.“ Hollywood sa však rozhodol, že z Wyatta Earpa urobí hrdinu. Prestrelka bola využitá ako námet v niekoľkých filmoch, napríklad vo Frontier Marshal (1939), My Darling Clemetine (1946), Tombstone (1993), či Wyatt Earp (1994).
Zlaté časy Tombstonu už síce pominuli, mesto s 1600 obyvateľmi však dnes žije z turizmu, ktorý je postavený na krviprelievaní a násilí, ktoré sa tu udialo. Mesto nabáda turistov, aby si pozreli inscenácie prestrelky, či miestny cintorín. A ak chcete zistiť viac, môžete sa zúčastniť tzv. Wyatt Earp Vendeta Ride, čo je 5 dňový výlet na koni. Šťastnú cestu.
Hatfield – McCoy Country
Ak sa povie slovo spor, mnohým ľuďom žijúcim v okolí napadne 30-ročná vojna medzi Hatfieldovcami a McCoyovcami, dvoma klanmi žijúcimi v okolí apalačskej rieky Tug River. McCoyovci žili v Kentucky, kým Hatfieldovci vo Virginii. Do roku 1891, kým vláda nenastolila mier, zomrelo v tejto vojne viac, než 20 ľudí, vrátanie žien a detí. Ak by ste si mysleli, že tunajší obyvatelia by na toto barbarstvo najradšej zabudli, ste na omyle.
Miestne úrady spolu so súčasnými členmi klanu McCoyovcov a Hetfieldovcov sa snažia prilákať turistov na miesto, kde sa minulí členovia navzájom zabíjali. Návštevníci vyhľadávajú najmä Hetfieldovský cintorín, na ktorom hľadajú hroby obetí sporu. Kongres nedávno investoval vyše 450 tisíc eur, aby sa miesto stalo pre turistov lákavejším a Kentucky pridalo ďalších takmer 100 tisíc. Spustili dokonca webovú stránku, vydali brožúry a reklamu nájdete aj v The Oprah Magazine.
Na Hatfieldskom cintoríne nájdete sochu v životnej veľkosti vytesanú z talianskeho mramoru. Znázorňuje Williama Andersona Hatfielda, známeho ako Devil Anse, psychopatický patriarcha klanu Hatfieldovcov.
McCoyovci nezaostávajú a aj v Kentucky môžete navštíviť miesta, kde sa odohral masaker, napríklad miesto slávneho Pawpaw masakru, kde Devil Anse zavesil troch McCoyovcov na stromy pawpaw a zapálil pod nimi oheň. Žiadne stromy však neuvidíte, miestni tvrdia, že v pôde presiaknutej krvou už žiadne nevyrastú. Alebo tu nájdete pozostatky chaty, ktorú na Nový rok v roku 1888 Hatfieldovci podpálili. Zabili pri tom McCoyovu dcéru, syna a takmer ubili na smrť jeho manželku. Náboje, ktoré sa našli pri chate, sú dokonca vystavené v múzeu.
East End v Londýne
V jedno skoré augustové ráno v roku 1888 objavil poštár niečo strašné. Na ulici Whitechapel objavil telo prostitútky. Volala sa Mary Ann Nichols. Mala rozpárané brucho. Takto začal hon na jedného z najznámejších vrahov sveta, Jacka Rozparovača, ktorého identita je dodnes neznáma.
Medzi rokmi 1888 a 1891 zabil minimálne 5 prostitútok. Niektorí mu vrážd pripisujú až 11. Viktoriánski policajti nikdy nikoho oficiálne neobvinili, detektívi však vyprodukovali dlhý zoznam podozrivých, medzi ktorými bol aj synovec kráľovnej Viktórie. Polícia obdržala niekoľko listov, ktoré údajne písal samotný Rozparovač. Jedna zo zásielok obsahovala aj polovicu obličky naloženú vo víne.
Turisti s obľubou navštevujú East End, aby si pozreli miesta činu. Prechádzajú sa ulicami, kde Rozparovač vraždil, alebo si dajú pivo v taverne Ten Bells Pub, kde boli Rozparovačove obete, a možno aj on samotný, údajne pravidelnými hosťami. Listy sú občas vystavené v londýnskych múzeách.
Vražedný dom vo Villisce
V ospalé ráno v roku 1912 vo Villisce v Iowe zvedavá domáca pani poznamenala, že nikto z rodiny Moorovcov nevyšiel z domu, aby nakŕmil sliepky. O ôsmej si začala robiť starosti, zavolala preto príbuzným Moorovcov. Jeden z príbuzných dorazil, z domu však vyšiel otrasený a okamžite volal na políciu. Keď dorazil maršal Hank Horton, vyhlásil, že v každej posteli našiel niekoho zavraždeného.
Obeťami boli manželia Moorovci, ich 4 deti a dve deti od susedov, ktoré u nich v tú noc prespali. Vražednou zbraňou bola sekera. Napriek mnohým podozrivým, ani po 10 rokoch sa prípad nepodarilo vyriešiť. Šepkalo sa o obchodným rivaloch, ale aj o milenke.
V roku 2012 sa objavil článok, v ktorom stálo, že rodinu zabil sériový vrah. Podobné vraždy sa totiž objavili v roku 1911 a 1912, všetky pozdĺž železnice medzi Illinois a Washingtonom. Od tých čias si chodia dom Moorovcov obzerať turisti. V roku 1994 odkúpila dom Martha Linn, dala odstrániť všetko moderné zariadenie a vrátila dom do stavu, v akom bol v roku 1912. Za 10 dolárov si môžete dom prezrieť. Za 428 dolárov môže v dome prenocovať skupinka 6 ľudí. Hostia so sebou často nosia spiritistické tabuľky a pokúšajú sa kontaktovať rodinu zo záhrobia. Nie je to však zábava. V roku 2014 utrpel muž zaoberajúci sa paranormálnymi javmi bodné poranenie neznámeho pôvodu. Zotavil sa, iní však také šťastie mať nemusia.
Dom Ma Barkerovej
V roku 1930 gang Barkerovcov terorizoval svoje okolie. Pomocou bankových lúpeží a únosov sa im podarilo nazhromaždiť majetok a neštítili sa ani vrážd. Hlavou klanu bola údajne Kate „Ma“ Barkerová. Ona mala vydávať rozkazy svojim synom Hermanovi, Lloydovi, Arthurovi (známemu ako Doc), Fredovi a ich priateľovi Alovi Karpisovi.
V roku 1935 FBI vtrhla do bytu v Chicagu, ktorý mal byť skrýšou Barkerovcov. Našli Doca upaľovať kopu papierov. V pozostatkoch listu, ktorý FBI našla, bol odkaz od člena iného gangu, ktorý im oznamoval, že našiel lepšiu skrýšu. Okrem toho sa autor listu zabával na tom, ako lovil trojnohého aligátora prezývaného Old Joe.
Na základe tohto vodítka sa FBI čoskoro vydala Ma zatknúť, Fred však na nich spustil paľbu. Polícia paľbu opätovala a vystrelili vyše 2000 nábojov. Keď sa konečne dostali do domu, našli Ma aj Freda mŕtvych.
Aj toto miesto je pre turistov mimoriadne príťažlivé a dokonca sa konajú aj Dni Ma Bakerovej, kedy sa prestrelka zinscenuje. V stenách domu stále vidno diery po nábojoch. V roku 2016 sa z domu Bakerovcov stalo múzeum. Niektorí tvrdia, že Ma ešte stále v tomto dome straší. Historici si však myslia, že Ma so zločinmi svojich synov nemala nič spoločné. Len im varila obedy.
Dealey Plaza, Dallas
Dealey Plaza v Texase je jedno z najviac neslávnych miest na svete. 22. novembra 1963 John F. Kenedy so svojou manželkou Jacqueline práve prechádzal cez park v kabriolete Lincoln, keď vtedy 46-ročného prezidenta niekto zastrelil. Polícia zatkla Lee Harvey Oswalda, o dva dni ho však zastrelil Jack Ruby. Polícia ukazovala prstom na každého, počnúc Fidelom Castrom, cez mafiu, až po CIA. Vďaka tomu je Dealey Plaza jednou z najviac vyhľadávaných turistických atrakcií Texasu.
Dlhé roky bola na mieste nešťastia plaketa, ktorá mala informovať turistov. Oficiálny pamätník je o niečo ďalej na Main Street. Dnes vás na miesto, kde zomrel Kenedy vezme dokonca sprievodca a ukáže vám miesto označené X. To je presné miesto, kde prezidenta zasiahli náboje. Na sprievodcov sa však zahrajú aj bezdomovci, ktorí vám za drobné zarecitujú, alebo za rohom nájdete odstavený kabriolet ovešaný americkými vlajkami. Jeho majiteľ tvrdí, že je to replika Lincolnu, v ktorom zomrel prezident, a ak sa pri ňom chcete odfotiť, zaplatíte „dar“ 5 dolárov. A neďaleko nájdete aj múzeum.
Umbertov Clam House
V roku 1972 zavítal do tohto podniku Joe Gallo. Podnik sa nachádzal v Malom Taliansku v New Yorku a pod patronátom ho mala mafia. Crazy Joe bol v tých časoch najznámejší kriminálnik, skôr však pre svoj životný štýl, než spáchané zločiny. Gallo žil v Greenwich Village, čítal diela Sartra a Camusa a stretával sa s rôznymi umelcami. Priatelil sa s Bobom Dylanom a bol inšpiráciou pre novelu Jimmyho Breslina.
V tú noc Gallo oslavoval svoje 43. narodeniny so svojou rodinou. Oslava len začínala, keď do miestnosti vošli štyria muži a spustili paľbu. Potom vyšli von a odišli v pristavenom aute. Gallo bol zasiahnutý päťkrát, aj tak však vstal a mieril k dverám, možno aby odpútal pozornosť od svojej rodiny. Prepadol cez sklenené dvere a padol na ulicu mŕtvy. Z jeho vraždy nebol nikto obvinený. O 40 rokov neskôr je Umbertov Clam House stále známy mafiánsky podnik a turisti sa sem hrnú, aby si vypočuli príbeh o Gallovej smrti.
Vo dverách podniku môžete ešte stále nájsť stopy po nábojoch. Majiteľ podniku z popularity zrejme príliš nadšený nie je, odmieta totiž všetkých producentov. Aj keď je rád, že zákazníci sa sem kvôli jedlu neustále vracajú.
Jeffrey Dahmer
Jeffrey Dahmer je jedným z najslávnejších sériových vrahov Ameriky. V gay baroch v Milwaukee hľadal obete, ktoré by nalákal do svojho bytu. Tí, ktorí s ním šli, boli nadrogovaní a zavraždení. Mŕtvoly zohyzďoval a ukájal sa na nich. Časti tiel niekedy konzumoval, inokedy si ich nechával ako suvenír.
V roku 1991 bol usvedčený zo 17 vrážd. V roku 1994 Dahmera zabil spoluväzeň. Ľudia však túto temnú epizódu nenechajú na pokoji, sérioví vrahovia ich fascinujú. Dahmer sa stal inšpiráciou pre zberateľské kartičky, filmy a knihy. Istá spoločnosť v roku 2012 dokonca spustila atrakciu s názvom Dahmer Tour, počas ktorej vás povodí po Dahmerových obľúbených lokalitách. Za 10 dolárov poskytujú náhľad do sveta chorého šialenca. Spoločnosť však zabudla spomenúť, že v 90. rokoch bolo Dahmerovo obydlie zdemolované a bary, ktoré navštevoval, sú zavreté.
Nadšení však nie sú ani príbuzní Dahmerových obetí, ktorí žijú v lokalite. Spoločnosť ako ospravedlnenie ponúkla peniaze charitatívnej organizácii, ktorá spája rodiny obetí vrážd, tá však peniaze odmietla.
Jazero John D. Long
V októbri v roku 1994 stála na prahu domu v Južnej Karolíne žena a hystericky kričala, aby niekto zavolal záchranku. Čoskoro Susan Smith vysvetľovala policajtom, že nejaký černoch jej ukradol auto a uniesol v ňom jej dvoch synov. To spôsobilo mnoho napätia a rasovej nenávisti v celej krajine.
Nasledujúcich 9 dní celá krajina sledovala, ako Susan v televízii plače a prosí, aby jej vrátili synov. Michael mal tri roky a Alexander len 14 mesiacov. Pod paľbou otázok skeptických detektívov sa nakoniec Susan priznala, že jej synovia nie sú unesení. Sú mŕtvi. Ich telá uložila do sedačiek, zašla k jazeru John D. Long a nechala auto zájsť do vĺn.
Motívom malo byť rozpadajúce sa manželstvo. Dúfala, že sa jej podarí udržať vzťah s bohatým mužom, ten však nechcel deti. Smithová bola odsúdená na doživotie. Nedávno napísala list reportérovi, v ktorom píše, že nie je také monštrum, za aké ju spoločnosť považuje, a že v tú noc sa niečo strašne pokazilo.
Jazero Long Lake začalo lákať turistov. Tí na mieste nechávajú kvety, básne, hračky a iné drobnosti pri granitovom pomníku. Tu však nešťastie nekončí. O dva roky neskôr v jazere vyhaslo sedem ďalších životov. V roku 1996 nasadli dve rodiny do kabrioletu a vydali sa k jazeru pozrieť si pomník. Auto zaparkovalo na rampe, väčšina dospelých vystúpila, Tim Phillips však ostal na mieste vodiča, aby dohliadol na 4 deti sediace vzadu.
Z doposiaľ neznámych dôvodov sa auto zrazu dalo do pohybu a vošlo do vody. Timova žena Angie a priateľ Carl skočili do vody v nádeji, že vytiahnu deti, no utopili sa. Polícia verí, že išlo o nehodu. Jedna z teórií tvrdí, že Tim vystúpil, aby vykonal potrebu, keď sa auto dalo do pohybu. Naskočil späť, nebol však dostatočne rýchly, aby auto zastavil. Miestni tvrdia, že jazero je prekliate.
listverse
Nahlásiť chybu v článku