Zrejme aj vy poznáte niekoho, kto na svoj notebook nedá dopustiť. Alebo ste to možno práve vy, kto mobil nepustí z rúk ani náhodou, zaspáva s ním a aj vstáva, a je najdôležitejšou súčasťou dňa. A ak ho nedajbože stratíte z dohľadu, zachváti vás panika a hľadáte ho ako najdrahší poklad na svete. Priznávam, tiež som na tom svojom pomerne závislá. Viete si však predstaviť, že by vás takáto vec psychicky alebo fyzicky priťahovala?

Existuje porucha, ktorej následkom ľudia pociťujú fyzickú a aj psychickú príťažlivosť k rôznym neživým objektom. Od vankúšov, cez autá, veľké priemyselné stroje až po pamiatky. Ide o istý druh fetišizmu, ktorý sa nazýva objektofília. Pre niektorých objektofilov je dokonca nepochopiteľné, ako niekto môže mať rád iného človeka a pociťovať k nemu akúkoľvek náklonnosť. Často sú vyznávačmi animizmu, teda viery, že neživé objekty majú dušu, môžu cítiť, sú inteligentné a dokážu komunikovať. Na svete žijú približne dve tisícky ľudí s takýmto fetišom.

Jedným z najznámejších objektofilov je 44 ročná dáma z Ameriky, ktorá sa vydala za Eiffelovu vežu. Jej meno je Erika Eiffel a ako jedna z mála našla dostatok odvahy, aby svoj fetiš priblížila verejnosti. Väčšina z nás začína približne v období puberty s experimentovaním či už s opačným, alebo rovnakým pohlavím. Erikinou prvou láskou bol malý most neďaleko jej rodného mesta. Čo je zvláštne, absolútne jej to nepripadalo nezvyčajné, až kým na strednej škole nevidela ostatných rovesníkov, ako medzi sebou nadväzujú priateľstvá a vzťahy. Že k mostu pociťovala skutočnú lásku si uvedomila, až keď bol zničený potopou. Svoje pocity prirovnáva k tým, ktoré pociťujete, keď stratíte najlepšieho priateľa. Existencia mosta bola pre ňu rovnako dôležitá, ako je pre nás dôležitý život najlepšieho priateľa. Neskôr sa zamilovávala tiež do plotov, kovových konštrukcií, ale aj do svojho luku, ktorému dala meno Lance.

Jej súčasné lásky sú svetoznámejšie. Ide konkrétne o Berlínsky múr a Eiffelovu vežu. V roku 2008 Erika plne prijala a potvrdila svoj vzťah k objektom a usporiadaním malej ceremónie sa za Eiffelovu vežu vydala (ako môžete vidieť, tak ako ženy preberajú priezviská svojich manželov, Erika prebrala priezvisko po Eiffelovej veži). Svadby sa zúčastnili aj Erikiny priatelia, napriek bizarnosti tejto ceremónie. Tvrdia dokonca, že sa z Eriky a jej lásky tešia, pretože vidia, aká je šťastná.

Ako môže Erika milovať niečo neživé, čo jej nemôže city opätovať? Na túto otázku má jasnú odpoveď. Každý vo vzťahu, či už s človekom, alebo predmetom má iné potreby. Erika tvrdí, že nepotrebuje, aby jej niekto odpovedal alebo prejavoval emócie navonok, napríklad objatiami. To, čo dostáva vo vzťahu s Eiffelovou vežou alebo Berlínskym múrom pre ňu znamená omnoho viac. Navyše, komunikácia s objektom pre ňu neznamená vyjadrovať myšlienky slovami, ale prúdenie energie, vibrácií. Toto prúdenie prirovnala k pocitu, keď priložíte ruky na studený múr, ten absorbuje z vašich rúk teplo, a zároveň vy absorbujete z múru chlad. Napríklad tvrdí, že len vďaka vzťahu so svojím lukom Lanceom je schopná prekonávať sa a dosahovať také dobré športové výsledky, aké dosahuje, a lámať rekordy.

Tvrdí, že ľudia by sa mali pozerať na vzťahy objektofilov s predmetmi vážnejšie, a nie len ako na zvláštnu úchylku pre zaujímavosť. Myslí si tiež, že objektofília nie je duševná porucha, pretože slovo porucha vyvoláva zlé asociácie, ktoré Erika nevníma, nepovažuje sa za hračku prírody a vraví, že jej úlohou je stretávať a spoznávať ľudí s podobnou láskou k objektom, ako je tá jej. Založila dokonca asociáciu s názvom OS Internationale, ktorá ľudí s objektofíliou zoskupuje.

Ak si teda niekedy pomyslíte, že vaša záľuba v modeloch lietadiel, vo videohrách, alebo zbieraní plechoviek od nápojov je zvláštna, spomeňte si na Eriku Eiffelovú, dámu, ktorá v predmetoch mala nie len záľubu, ale ich milovala.

psych.sk (Petra Sušaninová)