Možno aj vy ste už zažili prípady, kedy si partneri navzájom kontrolovali telefóny, maily, sociálne siete, informovali sa navzájom o každom kroku. Žiarliví ľudia majú pocit, že partner je ich majetok, chcú si ho privlastniť a mať pod kontrolou každý krok a plán. Aj pri najmenšom ohrození majú pocit ohrozenia, sú v napätí a hľadajú „dôkazy“ o partnerových nekalých úmysloch. Snažia sa pripútať si ho zákazmi, vyhrážkami a rôznymi inými spôsobmi.

Toto všetko však ešte stále spadá do relatívnej normy. Počuli ste už niekedy pojem chorobná žiarlivosť? Ide o formu paranoje, tzv. Othellov syndróm, alebo omulačný blud. Pomenovaný je podľa známej Shakespearovej hry. Ľudia trpiaci týmto bludom sú chorobne presvedčení o nevere svojho partnera. Choroba sa objavuje nečakane a náhle. Liečba je veľmi náročná a väčšinou vyžaduje separáciu partnerov, alebo zmizne po rozvode alebo úmrtí partnera. Nanešťastie, môže tiež končiť vraždou, či samovraždou. Zaujímavosťou je, že Othellov syndróm častejšie postihuje mužov, menej často ženy. Okrem už spomínaných prejavov žiarlivosti chorobne žiarlivý človek svojho partnera často vypočúva, neraz ho prenasleduje, aby sa uistil kde je a čo robí, núti ho podstupovať rôzne testy vernosti. Porucha sa môže objaviť samostatne, alebo ako príznak schizofrénie, užívania alkoholu, či drog (hlavne kokaínu).

Ako prvý túto chorobu pomenoval anglický psychiater John Todd. Najprv ju pomenoval ako morbídnu žiarlivosť, neskôr sa však uchytil názov Othellov syndróm. Konkrétny prípad, ktorý by som vám rada priblížila sa týka Debbi Woodovej a jej snúbenca Stevena. Napriek tomu, že muži trpia chorobnou žiarlivosťou častejšie, v tomto prípade je to Debbi, ktorej bol diagnostikovaný Othellov syndróm. Jej snúbenec Steven to s ňou jednoznačne nemá jednoduché.

Predtým, ako Debbi spoznala Stevena, bola vydatá už dva krát a prešla viacerými vzťahmi, ktoré ju traumatizovali. Tvrdí, že syndróm sa u nej vyvinul ako ochrana pred ďalším ublížením. Spočiatku bola jej posadnutosť zvládnuteľná, priznáva však, že jej žiarlivosť sa v súčasnosti vymyká spod kontroly a je absolútne neovládateľná. Je obdivuhodné, že Stevenovi nerobí problém na pravidelnej báze absolvovať kontrolu pomocou detektora lži, len aby Debbi upokojil a videl ju šťastnú. Debbi je schopná overiť si ho pomocou detektora kedykoľvek Steven opustí dom. Považuje za samozrejmosť, že snúbencovi kontroluje telefón, maily, výpisy z účtu atď.

Pokiaľ sa Steven rozhodne pozrieť si film, nemá povolené pozerať také, v ktorých vystupujú ženy (má aj konkrétne herečky, na ktoré sa nesmie pozerať), nezáleží na tom, či nahé alebo oblečené, nesmie sa pozerať. Zabudnúť musí taktiež na schôdzky s kamarátmi, pretože Debbi to privádza do šialenstva. Aby Stevena udržala doma za každú cenu, míňa mesačne značnú čiastku na hracie konzoly a nové hry pre svojho snúbenca. Keďže Debbi trpí nadváhou, ale bojí sa vyjsť z domu a ísť cvičiť, aby ju okolie nevysmialo, zvažuje bandáž žalúdka, ktorá by jej pomohla schudnúť a tým zvýšiť sebavedomie, aby si nemusela robiť starosti o Stevenove zámery.

Na otázku, či mu to za to stojí, odpovedal, že určite, pretože napriek chorobnej žiarlivosti je jeho vzťah s Debbi úžasný a nikdy nestretol takú skvelú, veselú ženu, niekoho, kto by ho vedel rozosmiať tak, ako ona. Čo sa Debbi týka, tvrdí, že Steven nie je jej väzňom, ale ona sama je väzňom svojej mysle, pretože si je vedomá, že kvôli svojej žiarlivosti nemôže byť pre svojho snúbenca na sto percent takou osobou, akou by chcela byť. Svoje nutkanie kontrolovať partnera prirovnáva k závislosti. Tak ako alkoholik nevie fungovať bez alkoholu, ona nedokáže žiť bez toho, aby Stevena neustále nekontrolovala.

Priznajme si, takýto extrém by zrejme ťažko znášal a toleroval každý z nás. Ak sa vás teda partner občas spýta kde ste boli, čo ste robili a s kým ste boli, nemračte sa a radšej ho/ju objímte. Niekedy dobre padne, ak si o nás ten druhý robí starosti a dáva tým najavo svoju náklonnosť.

psych.sk (Petra Sušaninová)