Jednou z takých chorôb bol aj tanečný mor. Niekedy dobre padne zatancovať si, predstavte si však, že by sa vaše telo dalo do pohybu samo od seba, bez toho, aby hrala hudba a vy s tým nič nedokážete urobiť. Presne to sa v roku 1518 stalo obyvateľom Štrasburgu.

V časoch, keď celé šialenstvo vypuklo, bol Štrasburg ešte súčasťou Rímskej ríše. Všetko to začalo, keď sa jedného horúceho júlového dňa Frau Troffea vybrala do mesta. Nikto nečakal, že sa rozpúta peklo, ktoré potrvá tri mesiace a pripraví o život množstvo ľudí. Napriek tomu, že nehrala žiadna hudba, Frau Troffea sa dala do tanca. A tancovala, tancovala a tancovala, a nedokázala prestať.

Podľa historických záznamov tancovala dlhých šesť dní bez toho, aby sa najedla, oddýchla si, či si aspoň  vyzula krvavé topánky. Údajne dokázala prestať až po týždni, no v tom čase sa do horúčkovitého tanca pustili ďalší ľudia. O týždeň tancovalo 34 ľudí a o mesiac údajne až 400. Ako ste si zrejme domysleli, ľudské telo má svoje limity a podľa historických zdrojov zomieralo denne na vyčerpanie až 15 ľudí, keď tanečný mor vrcholil.

Súčasní lekári majú o tomto prípade značné pochybnosti, no v tých časoch neznáme ochorenie pritiahlo pozornosť každého, kto sa považoval za liečiteľa. A nielen tých, ľudia sa báli, no boli zvedaví. Časť sa prikláňala k názoru, že tancujúci sú posadnutí démonom, ďalší trvali na tom, že trpia tzv. syndrómom horúcej krvi a aby sa ho zbavili, musia ho vytancovať. V nádeji, že chorým pomôžu, dali im postaviť pódium a privideli hudobníkov. Malo to však presne opačný účinok, než v aký dúfali. Zdalo sa, že vďaka hudbe postihuje tanečný mor čoraz viac ľudí, namiesto toho, aby pomáhal chorým.

Tak, ako sa však choroba objavila, tak záhadne aj zmizla, trvalo to však dlhé tri mesiace. Zvláštne je, že tanečný mor v Štrasburgu nebol jediným svojho druhu, aj keď práve o tomto sa hovorí najviac. Objavil sa napríklad aj v Taliansku pod názvom tarantata. Aj keď v tomto prípade ide skôr o mýtus. Taliani totiž verili, že ak ženu poštípe tarantula, stane sa pavúkom posadnutá a posadnutosti sa zbaví jedine tak, že ju vytancuje. Okrem toho, pri tarantate bol tanec liekom, nie príznakom. Zvláštne je, že tento mýtus pretrval stáročia, pretože ešte v roku 1990 priviedli k psychiatrovi ženu, ktorá sa pokúšala vyliečiť tarantatou.

Čo na to moderní lekári? Aj keď je to zvláštny prípad, myslia si, že tanečný mor nebol ochorením ako takým, ale išlo o davovú psychózu. Niektoré fenomény sa totiž viažu na kultúru a zdá sa, že niektoré kultúry sú k psychóze náchylnejšie, ako iné. Podobným príkladom davovej psychózy v modernej dobe je napríklad tzv. Parížsky syndróm, ktorý sa týka prevažne obyvateľov Japonska. Tento syndróm núti Japoncov vycestovať do Paríža, následne však prežívajú sklamanie a príznaky depresie z toho, že mesto nesplnilo ich romantické predstavy.

Čo myslíte, aký typ davovej psychózy by bolo možné vztiahnuť na obyvateľov Slovenska?

Pozri aj: Ak by ste žili v minulosti, je možné, že by ste zomreli jedným z týchto 10+ mimoriadne krutých spôsobov

curiosity