Dôkazom je experimentovanie s liekom, ktorý nesie názov Talidomid. V 50. až 60. rokoch sa využíval ako sedatívum pre tehotné ženy. Kým liek definitívne zakázali, narodilo sa najmenej 10 000 postihnutých detí a mnoho zomrelo. Väčšina z nich trpela rôznymi deformáciami, od chýbajúcich uší až po zdeformované a chýbajúce končatiny.

Agnes Donnelion si myslela, že porodila zdravé dieťa. V nemocnici jej však Kevina odmietli dva dni čo i len ukázať. Nechápala prečo a keď sa sestry spýtala, kde je jej dieťa a prečo ho nemôže mať pri sebe, sestra len odvetila, že Kevin na tom nie je dobre a uvidí ho na ďalší deň. Sestry odmietali s Agnes komunikovať. Posadili ju do vozíka a vzali ju za jej synom až o niekoľko dní. Keď ju priviezli na oddelenie, nechali ju tam samú a ako keby mimochodom prehodili, že jej syn nemá ani ruky, ani nohy.

Spočiatku akoby sa slová k Agnes ani nedostali. Až keď Kevina uvidela na vlastné oči, pochopila, aká vážna je situácia a ostala v šoku. Kevin bol jedným z 10 000 detí, ktoré sa následkom užívania Talidomidu v tehotenstve narodili choré. Agnesin syn prežil, no mnoho detí sa narodilo bez pohlavných orgánov, análneho otvoru, so zdeformovanými očami, ušami či vážne poškodenými orgánmi. Nemali šancu na prežitie. 10 000 detí prežilo, no ďalších 123 000 sa narodilo mŕtvych. Hovorí sa dokonca, že čísla sú omnoho vyššie, no množstvo úmrtí na následky užívania Talidomidu nebolo registrovaných.

Liek priniesla na trh nemecká farmaceutická firma a medzi rokmi 1957 až 1962 sa vo veľkom predával pod rôznymi názvami až v 46 krajinách. Vynašiel ho údajne Hermann Wirtz úplnou náhodou, keď sa pokúšal vynájsť liek na alergiu. Testy na zvieratách však ukázali, že liek má sedatívny účinok.

Aby toho nebolo málo, farmaceutické spoločnosti zamestnávali po druhej svetovej vojne mnoho nacistických vedcov. Aj sám Wirtz bol nacistom, no hovorí sa, že na výrobe lieku sa podieľal Otto Ambros, ktorý bol známy ako šialený chemik z Auschwitzu. Ten neváhal a okrem sarínu testoval Talidomid priamo na väzňoch.

V čase najväčšej slávy sa Talidomid užíval nielen ako sedatívum, ale aj ako liek proti ranným nevoľnostiam v prvom trimestri tehotenstva. Po tom, čo bolo zaznamenaných niekoľko prípadov deformít a úmrtí novorodencov, Talidomid vzbudil pozornosť kontrolných úradov. Ukázalo sa, že testovanie lieku pred uvedením na trh nebolo vôbec postačujúce. Ak tehotná žena užívala liek na začiatku tehotenstva, hrozilo vážne riziko poškodenia plodu. Talidomid bol napokon v roku 1962 stiahnutý z predaja.

Tisícky žien po celom svete sa museli vyrovnávať s tým, čo postihlo ich deti. Mnoho z nich to nezvládlo. Nejedna matka nezniesla myšlienku, že za to môže užívanie zdanlivo neškodného lieku a spáchala samovraždu. Iné nechávali deti zomrieť alebo sa ich dobrovoľne vzdali. Lekári sa snažili chybu napraviť a deťom vyrábali protézy, tie však v tých časoch ešte vôbec neboli ani funkčné, ani estetické. Mnoho ľudí sa však s postihnutím jednoducho naučilo žiť a viedli plnohodnotný život. Niektoré rodiny podali žalobu a dokonca sa im podarilo vyhrať.

Talidomid však nezmizol z povrchu zemského. Len tri roky po jeho zakázaní ho začal jeruzalemský lekár Sheskin podávať pacientom s leprou. Ukázalo sa, že na toto ochorenie je liek skutočne účinný, no spôsobil, že najmä v Brazílii sa stále rodili zdeformované deti. Možno vás to prekvapí, no Talidomid je využívaný ešte aj dnes. Podáva sa pacientom s rakovinou, HIV, Crohnovou chorobou a dokonca aj pacientom pred transplantáciou, aby sa znížili šance, že telo orgán odmietne.

Účinkami Talidomidu sa v súčasnosti zaoberá niekoľko inštitúcií a hľadajú alternatívu, ktorá by nemala také závažné vedľajšie účinky.

Pozri aj: Toto je 7 najdesivejších následkov, ktoré má na svedomí výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle

allthatisinteresting