„Ak by existoval život po smrti, bola by to veľká irónia voči samovrahom.“ Aspoň to tvrdí jeden z mála citátov na tak háklivú tému, akou je samovražda. No tá sa týka našej spoločnosti viac, akoby sme si mysleli. Počet samovrážd z roka na rok desivo rastie. 

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávka, ktorá však nemala šťastný koniec. 19-ročnú Georgiu Mal Beth z Rotourua v Novom Zélande našla matka v bezvedomí v garáži rodinného domu. Matka Susie sa jej snažila pomôcť – spolu s kňazom, ktorý náhodou išiel okolo. Pre mladučkú Mal však bolo už žiaľbohu neskoro.

Pre matku mladej samovrahyne to musí byť obrovské utrpenie. Nesedí však v kúte a neplače nad tragédiou, ktorá postihla jej rodinu. Pustila sa do projektu Yes, we care (Áno, staráme sa), ktorý má za cieľ zvýšiť povedomie o problematike samovrážd.

Pozrite sa na túto fotografiu. Vidíme na nej zlomenú matku, ktorá drží dcérine topánky. Keď si však uvedomíte, že Georgia nežije, prebehne vám po chrbte mráz.

„Je to akoby zomrel 365 krát v roku. Každý raz, keď sa prebudím, musím žiť v tomto svete. Na moju bolesť neexistuje žiaden liek, nemám kam utiecť, život už pre mňa nemá zmysel.“ To je desivá výpoveď Taylor, ktorej manžel spáchal v roku 1995 samovraždu. Aby toho nebolo málo, podobným spôsobom zo sveta odišla v roku 2001 aj jej najlepšia priateľka.

Problematika samovrážd sa však priamo či nepriamo dotýka každého z nás. Všetci máme v širšom okolí niekoho, kto sa rozhodol odísť na druhý svet. Pozrite sa na fotografiu, ktorá ukazuje, že samovražda naozaj nie je ojedinelý jav. Každý pár topánok totiž predstavuje jedného človeka, ktorý spáchal samovraždu.

Za každým párom topánok sa skrýva jeden vyhasnutý život, jeden človek, ktorý predčasne opustil tento svet

https://www.instagram.com/p/BYwykWOFLM2/?tagged=yeswecare

Tento nezvyčajný topánkový projekt hovorí o doslovnej epidémii samovrážd. Tri matky, ktoré prišli o deti mladšie ako 25 rokov práve takýmto tragickým spôsobom, robia čo môžu, aby zvýšili povedomie o nebezpečenstve samovrážd. Treba o tom hovoriť. Tým, že pred týmto pálčivým problémom zatvoríme oči, sám od seba nezmizne.

606 ľudí, ktorí viac nemôžu nosiť tieto topánky

https://www.instagram.com/p/BYxgZcvlGvI/?tagged=yeswecare

Prečo však vravíme práve o Novom Zélande, pre nás tak vzdialenej krajine? Pretože práve táto krajina má desivé prvenstvo v počte samovrážd. Až päťkrát viac ľudí si tam dobrovoľne zoberie život než napríklad vo Veľkej Británii.

Mnoho rodičov sa zapája do projektu Yes, we care. Darovali topánky svojho zosnulého dieťaťa, aby tak poukázali na túto problematiku. A určite to pre nich nie je jednoduché. Do tohto projektu sa však zapojilo aj viacero odborníkov, ktorí robia školenia naprieč krajinou.

Dnes, 10. septembra 2017, si pripomíname Svetový deň prevencie samovrážd. Ked je problém, treba o ňom rozprávať. Na záver budeme citovať slová jednej babičky: „Hádajte sa, kričte, len keď je problém, neostaňte ticho. Pretože ticho je predzvesť tragédie.“ A bohužiaľ, je to naozaj tak.

Pozri aj: 15 tetovaní ľudí, ktorých životné osudy spája jediné slovo. Je ním „samovražda“

truthinsideofyou