Niekedy tá najťažšia časť na tom stratiť niekoho je práve stratiť všetky tie možnosti. Stratiť to, čo sa mohlo stať, no už sa nikdy nestane. Stratiť všetky tie šance, čo by sa mohlo stať, ak… Jedna vec je nechať to všetko odísť. Povedať zbohom. Rozlúčiť sa so všetkými spomienkami a všetkými krásnymi chvíľami, ktoré boli. Už iba to je samo o sebe srdcervúce. Ale keď sa k tomu pridá aj smútok z toho, ako by sa život mohol ďalej vyvíjať, ako by to všetko mohlo ďalej byť, aké momenty by ste mohli spolu zdieľať, čo všetko by sa ešte mohlo stať, to je ešte horšie.

Ale, pravdu povediac, môžete stále lipnúť na minulosti, no nie na budúcnosti. Nemôžete sa donekonečna držať toho, čo by mohlo byť, pretože to nikdy nebolo a ani nikdy nebude. No vy to viete. A preto je to všetko také ťažké. Pretože viete, že sa vzdávate aj všetkého, čo by mohlo prísť.

Jeden deň ste s niekým plánovali budúcnosť. Plánovali ste, ako bude váš život vyzerať. Mali ste nekonečné možnosti. Tisíce dokonalých a hlbokých rozhovor, milióny prekrásnych dobrodružstiev, úsmevov, pohľadov a splnených snov. Mali ste nádej. Nádej na krásny život a ešte dokonalejšie chvíle. Vaša budúcnosť bola ako plátno. Stačilo zobrať štetec a začať maľovať.

A potom, v druhý deň, v iný okamih, to všetko bolo preč. Nádej, možnosti, šance a sny do budúcnosti akoby ani nikdy neexistovali. Jednoducho zmizli. Nahradil ich iba smútok a žiaľ z toho, čo sa mohlo stať. Ale pamätajte si, že nezáleží na tom, koľkokrát si to prehráte v mysli, koľkokrát si budete priať, aby všetko bolo inak, už nebude. Možno táto pravda bolí, ale je to pravda. Neprikrášlená a skutočná.

Nikdy sa už možno nedozviete, čo by sa mohlo stať. Ale skôr či neskôr pochopíte, že život aj napriek bolesti môže byť aj naďalej krásny.

Koniec už nezmeníte, vaša budúcnosť sa už nevráti a nevráti sa ani tá osoba. Je to jednoducho tak, život nie vždy ide podľa plánu. Jediné, čo teraz môžete urobiť, je zmieriť sa s tým. Áno, hovorí sa to ľahšie, než robí, ale čo iné vám zostáva? Nakoniec sa budete musieť zmieriť s tým, že váš príbeh, vaša rozprávka sa skončila. A budete musieť všetky „čo ak“ nechať odísť tiež.

Bude to bolieť. Nikto nikdy netvrdil, že to bude jednoduché. Ale všetky tie slzy budú na niečo dobré. Skôr či neskôr pochopíte, čo ste mali pochopiť. Stane sa z vás človek, ktorým ste mali byť. A jedného dňa budú veci opäť jednoduchšie. Možno to nebude zajtra, ani o mesiac. Ale ten deň príde.

A nakoniec, vaše srdce sa opäť otvorí všetkým možnostiam. Opäť bude vaša budúcnosť celé plátno, ktoré bude čakať iba na to, kým na neho začnete maľovať. A vy použijete tie najjasnejšie farby, pretože váš svet bude opäť žiariť. Pretože sa konečne zmierite s myšlienkou, že hoc nemáte to, čo by mohlo byť, máte niečo oveľa lepšie. Máte prítomnosť a máte možnosť žiť ešte lepšie.

Pozri aj: Toto je spôsob, akým naša generácia úplne zruinovala pravý význam lásky

thoughtcatalog