Aj vy máte občas pocit, že sa niečo pohlo, ale keď sa lepšie prizriete a čakáte na ďalší pohyb, uvedomíte si, že sa nič neudialo? Alebo keď v noci kráčate sami po ulici a práve ste u kamaráta videli nejaký nový horor, zaručene sa vám bude zdať, že počujete podozrivé zvuky. Takéto zdanie sú celkom bežné a nenaznačujú prítomnosť choroby. Viete si však predstaviť, že by bol niekto presvedčený o tom, že rôzni ľudia sú jedna a tá istá osoba ale vždy v nejakom prevleku?
Presne tento problém majú jedinci, ktorí trpia tzv. Fregoliho klamom, alebo delúziou dvojníkov (Fregoli Delusion). Táto bizarná a raritná porucha je pomenovaná po talianskom hercovi Leopoldovi Fregolim, ktorý sa preslávil tým, že počas svojich vystúpení bol schopný veľmi rýchlo meniť svoj vzhľad.
Ako prví poruchu popísali v roku 1927 Courbon a Fail. Išlo o mladú 27 ročnú Angličanku, ktorá bola presvedčená o tom, že ju prenasledujú dvaja herci, ktorých často videla v divadle. Verila, že títo dvaja ľudia ju pozorujú a berú na seba podobu ľudí, ktorých dobre pozná.
Jedinci s touto poruchou sú presvedčení o tom, že všetci ľudia v ich okolí sú vlastne jeden a ten istý človek, akurát vždy v inom maskovaní a s iným výzorom. Porucha vzniká väčšinou ako následok mozgovej lézie, teda poškodenia mozgu. Spája sa aj s epileptickými záchvatmi a medzi príznaky patria aj halucinácie rôzneho druhu, poruchy kognitívnych funkcií, ako napríklad poškodená vizuálna pamäť (jedinci nie sú schopní podržať v pamäti veci a udalosti, ktoré videli) či zhoršené sebaovládanie. Takíto ľudia sú často paranoidní a veria, že sú prenasledovaní nejakou maskovanou osobou.
Zaujímavé je, že porucha môže vzniknúť aj ako následok užívania liekov, ktoré slúžia na zmiernenie príznakov Parkinsonovej choroby, konkrétne liek zvaný L-dopa. Experimenty potvrdili, že ten spôsobuje celú škálu halucinácií a ilúzií a dezilúzií, a jednou z nich je aj Fregoliho klam.
Napriek tomu, že vedci veria, že ide o poruchu vnímania a rozpoznávania tvárí, netýka sa len osôb. Človek trpiaci Fregoliho klamom často chybne udáva, že pozná miesta a predmety a zažil nejaké udalosti napriek tomu, že na danom mieste nikdy nebol, predmet nikdy nevidel a udalosť nikdy predtým nezažil. Informácie na overenie sa získavajú od príbuzných.
Napríklad, ak muž tvrdí, že sa včera vrátil z Tanzánie, kde žil dva roky, lekári si túto informáciu musia overiť u jeho manželky alebo iných najbližších príbuzných. Pravdepodobné je, že muž videl v televízii dokument o cestovaní po Tanzánii ale to, čo videl si prisvojil ako svoj zážitok a verí, že v Tanzánii naozaj bol. Najčastejšie si však pacienti zamieňajú a chybne identifikujú ľudí.
Preto, ak má náhodný okoloidúci akúkoľvek spoločnú črtu s osobou, ktorú pacient reálne pozná, napríklad s jeho sestrou (napríklad modré oči alebo veľký nos), bude si myslieť, že je to jeho sestra. Môže sa preto stať, že pacient trpiaci Fregoliho klamom bude mať počas prechádzky v parku pocit, že desaťkrát stretol svoju sestru, ale vždy v nejakom maskovaní. Samozrejme, to by vyvolalo paranoidné myšlienky asi u každého z nás, preto títo ľudia veľmi ľahko podliehajú presvedčeniu, že ich niekto prenasleduje.
Akonáhle je porucha správne diagnostikovaná, nasadí sa liečba, ktorá pozostáva hlavne z antipsychotík a antidepresív.
Ak niekoho stretnete na ulici a máte pocit, že toho človeka poznáte, nič sa nedeje, občas sa to stáva všetkým. Ak však máte pocit, že toho istého človeka stretávate denne niekoľkokrát a v rôznych maskách a prevlekoch, ak vás navyše aj prenasleduje a pozoruje, nezabudnite vášmu lekárovi spomenúť Fregoliho klam.
psych.sk (Petra Sušaninová)
Nahlásiť chybu v článku