Sú psychické problémy chorobami? Táto otázka je rovnako stará ako samotný pojem. V knihe Mýtus o duševných chorobách, sa psychiater Thomas Szasz domnieva, že myšlienka psychologických a emocionálnych ťažkostí popisuje  našu osobnú charakteristiku. Niektorí lekári sa ich snažia liečiť liekmi a ponímajú duševné problémy ako poruchy, ktoré sú rovnaké, ako tie fyzické.

Pri diagnostike duševných porúch si lekári pomáhajú knihou Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, nazývanou tiež „Biblia duševných chorôb“.  Ak navštívite psychológa, jednou z prvých vecí bude, že posúdi vaše príznaky. Na základe zistených informácií a dôkladnom rozhovore sa pokúsi zistiť vašu diagnózu.

Jednotlivé príznaky definujú poruchu, ktorou pacient trpí. Napríklad, depresia sa v spomínanej knihe popisuje ako stav, kedy niekoľko po sebe idúcich týždňov pacient pociťuje úzkosť, smutnú náladu, stratu záujmu o akúkoľvek aktivitu a podobne. Cíti sa bezcenne či dokonca premýšľa o samovražde.

Treba poznamenať, že diagnóza je určená predovšetkým príznakmi. V tomto sa duševné choroby líšia od tých fyzických. Pri fyzickej chorobe je choroba identifikovaná jej etiológiou, čo je „falošné“ slovo pre príčinu. Príčinu fyzickej choroby môžeme vidieť vo vírusoch či infekciách, teda v niečom viac, než len v príznakoch.

Ak vám psychiater diagnostikuje poruchu závažnej depresie, nevysvetľuje to pôvod vašich symptómov. Označenie „ťažká depresia“ je jednoducho stručným súhrnom symptómov, ktoré pravdepodobne už viete, že máte. To neznamená, že duševné choroby nemajú žiadne príčiny, ale samotná diagnóza ich neidentifikuje, tvrdí Thomas Szasz.

Pre spoliehanie sa na symptómy pri diagnostike duševných porúch však existuje dobrý dôvod. Keď profesionáli v oblasti duševného zdravia začali diagnostikovať duševné choroby, spoliehali sa pri nich na rovnaké postupy ako pri fyzických chorobách. Postupne sa však začali ich názory rozchádzať.

Psychoanalytici verili, že duševné choroby boli často spôsobené nevedomými sexuálnymi problémami pochádzajúcimi z detstva. Behavioralisti sa domnievali, že mnohé poruchy sú spôsobené disfunkčným správaním, ktorému sme sa naučili v dôsledku trestania v domácnosti. Kognitívni terapeuti neskôr predpokladali, že duševné choroby sú často spôsobené konkrétnymi negatívnymi pohľadmi na seba, známymi ako „schémy“.

V dôsledku tejto nezhody bola diagnóza nespoľahlivá. Aby sa táto situácia vyriešila, v roku 1980 sa Americká psychiatrická asociácia zmerala na súčasný, oveľa spoľahlivejší systém, založený na príznakoch.

Diagnóza prináša dve veľmi dôležité veci. Po prvé, pomáha terapeutovi určiť, aké liečby sú pre túto poruchu najvhodnejšie. Ak vie, že pacient má konkrétnu kombináciu príznakov, ktoré mu umožnili diagnostikovať závažnú depresiu alebo obsesívno-kompulzívnu poruchu, môže sa obrátiť na empirický výskum o tom, aké techniky pomohli ostatným pacientom s touto diagnózou. Po druhé, diagnóza môže pomôcť odblokovať prístup k starostlivosti. Ak sa pacient dozvie o svojej poruche a je ochotný sa liečiť, je preňho lepšie, ak sa o nej dozvie čo najviac.

Takže sú duševné poruchy skutočné a sú chorobami? Áno. Ale musíme pochopiť ich obmedzenia, hovorí psychiater Thomas Szasz. Obyčajne nie sú externými „útočníkmi“ na organizmus, ako sú vírusy alebo baktérie. Sú však užitočnými popismi veľmi skutočného utrpenia, ktoré môžu ľudia prežívať. Aj s potrebnou starostlivosťou je veľmi náročné dostať pacienta späť do normálneho a kvalitného života.

Pozri aj: TOTO 20-MINÚTOVÉ RANNÉ CVIČENIE VÁM POMÔŽE ZMIERNIŤ PRÍZNAKY ÚZKOSTI I DEPRESIE

psych.sk (Hana Dovcová) psychologytoday