Nuž, nejaký čas sa bez spánku dá vydržať. Príde však bod, v ktorom nás z nedostatku spánku pochytí dočasné šialenstvo. V extrémnom prípade možno až smrť. To nechce zažiť nikto. Koľko však vydržíme?

Štatistiky tvrdia, že trávime svoje životy pomerne zvláštnym spôsobom. Ak ste dosiahli vek 78 rokov, pravdepodobne ste 9 rokov strávili pozeraním televízie, 4 roky ste sa prevážali v aute, 92 dní ste strávili na toalete a 48 dní ste venovali sexu. Je však jedna aktivita, ktorej venujeme omnoho viac času, než ostatným. Ak ste oslávili 78. narodeniny, prespali ste celých 25 rokov svojho života. Nepozdáva sa vám to?

Ako dlho teda vydržíme bez spánku a aké to má následky? Erin Hanlon zo zdravotníckeho strediska v Chicagu si myslí, že ak by ste sa to pokúsili zistiť, prišli by ste na to, že potreba spánku vyhráva aj nad potrebou jedla. Mozog zdravého človeka jednoducho zaspí, akokoľvek by ste sa pokúšali ostať pri vedomí.

Prečo spíme?

Táto otázka dodnes nie je celkom vyriešená, aj keď vieme, že spánok nám pomáha „zresetovať sa“. Okrem toho štúdie ukazujú, že riadny spánkový režim podporuje imunitný systém a metabolizmus. Nekvalitný spánok sa naopak spája so zvýšeným rizikom cukrovky, obezity, depresie a ochoreniami srdca. Pokiaľ si nedoprajeme kvalitný spánok, sme grogy, bez energie a máme pocit, že naše viečka sú čoraz ťažšie a boľavejšie. Čím dlhšie so spánkom bojujeme, tým viac sa zhoršuje schopnosť sústrediť sa, aj krátkodobá pamäť.

Ak by ste ignorovali všetky tieto varovné signály a bránili sa spánku naďalej, vaša myseľ by začala pripomínať myseľ blázna. Nastúpili by príznaky ako náladovosť, paranoja či halucinácie. Výskumu spánkovej deprivácie sa venuje mnoho štúdií. V krvi sa zvyšuje hladina stresových hormónov, ako sú adrenalín a kortizol a zvyšuje sa krvný tlak. Postupne zlyháva imunitný systém a srdce nebije v pravidelnom rytme. Nevyspatí ľudia sú náladoví a náchylnejší na ochorenia.

Čo ak spánok neprichádza?

Čo sa však stane, ak spánok vôbec neprichádza? Existuje isté genetické ochorenie zvané Fatal Familial Insomnia (FFI), ktoré poskytuje ten najtemnejší náhľad na následky nespavosti. FFI trpí približne len 40 rodín na celom svete. Jediný chybný gén spôsobuje, že sa proteíny v nervovom systéme menia na prióny, čím strácajú svoju prirodzenú funkciu. Najviac poškodená je zvyčajne časť mozgu zvaná thalamus, ktorá je zodpovedná za spánok.

Postihnutá osoba jedného dňa zrazu nedokáže oddychovať a pripája sa mnoho ďalších symptómov, ako je napríklad nadmerné potenie či neprítomný pohľad. Po niekoľkých týždňoch jedinec upadá do akéhosi útlmu. Objavuje sa stav podobný námesačnosti a svalové zášklby podobné tým, aké zažívame tesne predtým, než zaspíme. Nastupuje úbytok váhy, demencia a napokon smrť.

Aj keď nespavosť sama o sebe nie je smrteľná, FFI spôsobuje závažné poškodenie mozgu. Aj keď nespavosť spôsobuje značné utrpenie (kedysi sa spánková deprivácia využívala ako mučiaci nástroj), neexistuje známy prípad, kedy by kvôli nej (okrem prípadov FFI) jedinec zomrel.

Vedci vykonávali pokusy so spánkovou depriváciou na zvieratách a ukázalo sa, že nedostatok spánku nie je smrteľný, jeho následky však už áno. Okolo roku 1980 vykonal Allan Rechtschaffen z chicagskej univerzity experiment, v ktorom potkany umiestnil na disk nad nádobu s vodou. Akonáhle potkan zaspal, disk začal rotovať a posúvať zviera k vode, čo ho samozrejme zobudilo.

Z vtedy nejasných príčin, po mesiaci pokusov všetky potkany uhynuli. Vedci si však myslia, že smrť spôsobilo to, že boli zobudení „asi tisíckrát denne“, kvôli čomu ich organizmus skolaboval. Okrem iných problémov potkany vykazovali príznaky ako poruchy regulácie telesnej teploty a úbytok na váhe napriek zvýšenému apetítu. Otázkou je, či spôsobil smrť potkanov stres alebo nedostatok spánku.

Zobuď sa! Zobuď sa!

Niektorí z vás sa už možno rozhodli vyskúšať svoj limit, ako dlho však v skutočnosti dokážeme existovať bez spánku? Držiteľom rekordu je študent Randy Gardner, ktorý mal v čase experimentu 17 rokov. Pokus sa odohral v roku 1964 v Kalifornii. Po celý čas bol pripojený na prístroje a vedci monitorovali jeho životné funkcie. Bez spánku vydržal 264 hodín, čo je viac než jedenásť dní.

Ani tento pokus však nedal vedcom odpoveď na otázku, ako dlho ľudské telo vydrží. A možno je to tak lepšie. Guinessova kniha rekordov z obáv o zdravie možných experimentátorov odmieta tento fakt ďalej skúmať a registrovať. Ako najdlhšie ste doteraz boli bez spánku vy?

Pozri aj: 11 mimoriadne zvláštnych vecí, ktoré sa vám môžu stať počas spánku

bbc