Ľudskej kreativite sa medze nekladú. To, bohužiaľ, neplatí len v umení či v každodennom živote, ale aj v spôsoboch, ako jeden druhému navzájom ubližovať. Svet je plný skvelých a jedinečných ľudí, no tak ako dnes, aj v minulosti sa našli takí, ktorí sa vyžívali v utrpení iných. Takí svoju kreativitu prejavovali napríklad aj v spôsoboch, akými zabíjali.

Upálenie zaživa

Hovorí sa, že druidi zhromaždili zvieratá a ľudí, napchali ich do nadrozmerných prútených sôch a upálili ich ako obetu božstvu. Neexistuje však priamy dôkaz, že niečo takéto sa skutočne vykonávalo a preto je možné, že vykreslenie takýchto rituálov je prehnané.

Poprava zvieratami

Aj keď Rimania zakázali vykonávanie ľudských obiet, neštítili sa iných nechutných rituálov zahŕňajúcich krviprelievanie. Veľmi radi sa hrali na bohov a vykonávali ceremónie, počas ktorých nechali ľuďom vytrhávať vnútornosti, pretože tak sa to písalo v príbehu o Prometeovi. Alebo donútili ženu, aby mala pohlavný styk s býkom, pretože aj Pasiphae, Minotaurova matka, to musela podstúpiť po tom, čo sa následkom kliatby zamilovala do býka. Ak žena styk prežila, bola popravená.

Býk z bronzu

Aj Gréci mali očividne silný žalúdok na krutosti, pretože medzi obľúbené spôsoby popravy patrilo napríklad umiestnenie obete do sochy býka z bronzu. Pod tou sa zapálil oheň a človek sa uškvaril zaživa, pričom vďaka akustickým vlastnostiam sochy bolo jeho rev počuť naozaj ďaleko.

Hitobashira

Táto praktika sa vykonávala najmä v Japonsku. Počas stavby sa do základov alebo do stien budovy zaživa zamuroval človek, aby sa zabezpečilo, že budova bude stáť dlho a bezpečne na svojom mieste. Možno tomu nebudete veriť, no neraz sa na zamurovanie hlásili dobrovoľníci.

Stavby z ľudí

Komponovanie živých ľudí do stavieb nebolo v minulosti až také výnimočné. Zmienky o takejto praktike sa našli aj v Indii, kde boli celé budovy a mosty postavené z tiel mužov, žien ale aj detí.

Vytrhávanie sŕdc

Aztékovia sú ďalším dôkazom toho, čo všetko ľudská krutosť dokáže. Aby svojim bohom preukázali úctu, svojich väzňov vykŕmili, neskôr ich vzali na vrchol pyramídy, aby im tam vytrhli srdce a zhodili ich dole zo schodov. Telo však nenechali len tak. Ten, kto väzňa zajal, si mohol domov odniesť tri jeho končatiny a uvariť si ich. Zvyškom tela boli nakŕmené zvieratá a hlava bola vystavená v chráme.

Uškrtenie vdovy

Kedysi obyvatelia ostrova Fidži verili, že posmrtného života sa môžu zúčastniť len ľudia v manželskom zväzku. Preto ak zomrel muž, jeho žena musela ísť s ním. Ženy boli s týmto faktom zmierené. Keby tak neurobili a ostali by žiť bez manžela, spoločnosť by ich neprijala. Zo strachu si ženy neraz aj samé vybudovali hrobku. Ak však zomrela žena, muž nemusel zomrieť spolu s ňou. Stačilo, ak si oholil bradu a pripevnil si ju pod pazuchu.

Vestálske panny

V antickom Ríme sa verilo, že panny vestálky sú dcérami bohyne Vesty a verili, že zdravie ľudu akosi súvisí s ich panenstvom. Vyberali sa ešte pred pubertou a museli zložiť sľub celibátu na ďalších 30 rokov. Ak vestálka o panenstvo prišla, čakal ju nesmierne krutý trest. Bola pochovaná zaživa. Okrem toho však boli tieto ženy vnímané ako svätice a ak niekomu ublížili, čakala ich istá smrť. Malo to však háčik. Krv vestálky nesmela byť preliata a aby pochovanie zaživa nebolo až natoľko kruté, pochovanie zaživa znamenalo umiestniť ženu do podzemnej miestnosti s jedlom a vodou, ktoré jej vydržali len niekoľko dní.

Preliatie kráľovskej krvi

V Mongolsku bolo kedysi zakázané preliať kráľovskú krv, čo by to však bolo za kráľovstvo, keby občas nebolo nutné niekoho odstrániť. Aby sa však vyhli krvi, osobu radšej rozdrvili. Menej krutý spôsob bol lámanie väzov, je však popísaný prípad, kedy Mstislava III. a jeho generálov zabili skutočne morbídnym spôsobom. Umiestnili ich pod dosku, ktorá Mongolom poslúžila ako pódium. Kým sa veselo zabávali, Mstislav s generálni zomierali priamo pod ich nohami.

Potkany

Holandských politických väzňov postihla v 16. storočí taktiež nesmierne krutá smrť. Boli priviazaní na pevný povrch tak, aby ležali a na ich obnažené telo bola umiestnená klietka plná potkanov. Na tú umiestnili horúce uhlie a potkan sa tak v snahe uniknúť pred teplom doslova prehrabal cez telo obete.

Jaskyňa ruží

Aj keď znie názov pomerne príjemne, išlo o pravý opak. V stredovekom Švédsku boli väzni posielaní do jaskyne plnej jedovatých hadov, hmyzu a iných potvor a niečo z toho ich napokon otrávilo a zabilo. Aby to nebolo vždy o tom istom, niekedy boli v jaskyni úplne potme, aby nevideli, čo na nich číha, inokedy však pri jasnom osvetlení museli hľadieť smrti do očí.

Pri zmienke o takýchto popravách zrejme môžeme byť radi, že tie časy sú dávno minulosťou.

Pozri aj: Kráľ Adolf Frederik: Panovník, ktorý zomrel asi najbizarnejšou smrťou, o akej ste kedy počuli

buzzfeed