Vedeli by ste si spomenúť na slovenskú obec, ktorú zničila ekologická katastrofa? Mnoho z vás prechádza autom popri mestu Žiar nad Hronom bez toho, že by tu zastavilo. Nie príliš vábne mesto, ktoré svojou panorámou nevzbudzuje nadšenie a skôr sem-tam niekto utrúsi štipľavú poznámku nad vôňou, ktorá sa šíri z miestnej fabriky na hliník. A práve pri miestnej fabrike sa krčí malá hnedá tabuľa, ktorá navádza turistov na atrakciu, ktorá nemá na Slovensku obdobu.
Horné Opatovce mali ešte v 50. rokoch cez 1300 obyvateľov. História dediny sa ťahala až do roku 1253. Jej dávni predkovia tu našli skvelé podmienky na život. Možno viete, ale údolie Hrona je považované v regióne Gron za jedno z najúrodnejších. Lenže v 50. rokoch sa súdruhovia rozhodli, že tu postavia fabriku na výrobu hliníka. „Nikto nechápal, prečo sa rozhodli na jedinej úrodnej pôde postaviť závody SNP,“ povie smutne pamätníčka Mária Kadlecová.
Práve toto obdobie je spojené s bláznivou industrializáciou Slovenska. Každá dolina či väčšie mesto malo mať fabriku, ktoré malo niečo vyrábať. Na projekte by nebolo nič zlé, keby sa myslelo aj na zdravie ľudí. Aj keď je to neuveriteľné, vtedajšie politické špičky zaujímal plán výroby a hlavne zisk.
Lenže na konci 50. rokov sa začali diať divné veci. Miestni obyvatelia spomínajú, že čoraz častejšie sa stávalo, že čerstvo umyté okná na domoch boli na druhý deň čierne. Popolček, ktorý sa šíril vzduchom bol ešte aj neuveriteľne mazľavý. Deti, ktoré sa hrali na miestnom ihrisku, prišli domov čierne a kašlali. Mária Kadlecová, ktorá mala vtedy 10 rokov, spomína, že keď sa išli hrať do inej dediny, tak nechápali, prečo tam nie sú deti ufúľané.
Postupne sa začal zhoršovať zdravotný stav detí. Boli veľmi bledé, kazil sa im chrup, trpeli nechutenstvom a krivením chrbtice v dôsledku otravy fluórom. Dobytok či ovce sa nedokázali udržať na nohách, včely hynuli a keď napadol sneh, na druhý deň bol čierny. Životu v Opatovciach škodil hlavne fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach a množstvo ťažkých kovov, ktoré vychádzali z miestnej hlinikárne.
Na konci 50. rokov pristúpil miestny úrad k rozhodnutiu, že obec zrušia. Uvedomovali si, že nielen príroda je čoraz viac zničená, ale aj zdravie ľudí sa veľmi horší. Miestni na toto obdobie spomínajú, že nikomu sa nechcelo z rodnej dediny odísť, ale keď videli, v akom prostredí by mali žiť, pristúpili ku kompenzácii, ktorá ani zďaleka nepokryla základné majetkové potreby.
„Ľudia sa odsťahovali do Žiaru či do priľahlých obcí. Aj vďaka tomu sa popretŕhali veľmi silné rodinné a priateľské putá. Staršia generácia brala veľmi ťažko, že sa nevrátia späť do svojich rodných domov,“ spomína smutná Mária, ktorá nevedela pochopiť, prečo sa musí odsťahovať.
Dnes tu nájdete len pár budov. To, čo sa ako-tak drží nad povrchom zeme je obrastené trávou a kríkmi. Veľa pamiatok tu nenájdete. Jedine kostol svätého Vavrinca tu zostal. Z vonka pôsobí krásne upravene, len keď sa pozriete okolo seba, zarazí vás ďalšia skutočnosť. Všade, kam oko dovidí, je jedna veľká skládka odpadu.
„Tie skládky sú klincom do rakvy pre Horné Opatovce. Aj keď sú dnešné hlinikárne oveľa ekologickejšie ako pred rokom 1989 a ovzdušie čisté, tie skládky sú katastrofou,“ povie Mária so smutným hlasom. Odpad sa sem prináša z takmer celého Slovenska a keď zavanie ten správny vietor, pocítite smrad.
Najväčšiu emočnú facku však dostanem na miestnom cintoríne. Len si predstavte, že máte krásne kamenné náhrobné kamene, ktoré sú staré aj 100 rokov, a keď sa pozriete trochu doľava, uvidíte niekoľko desiatok metrov vysoké komíny. Viete si predstaviť, že by ste chodili na hroby svojich blízkych a namiesto tichého prostredia sa pozeráte na veľkú fabriku a vaše myšlienky vyrušuje intenzívny hluk? Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale nič také necitlivé sme na našich cestách v živote nezažili.
Keď pôjdete nabudúce do Zvolena či Banskej Bystrice, tak si choďte pozrieť Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom. Tu si uvedomíte, ako dokážeme zničiť nielen našu krásnu prírodu, ale aj zdevastovať naše kultúrne dedičstvo kvôli zisku a ľudskej chamtivosti. Je to vlastne taký cintorín Slovenska.
Nahlásiť chybu v článku