Vďaka svojej inteligencii si získal obdiv mnohých ľudí a vďaka svojej osobnosti zas ich srdcia. Vyznamenaný bol nejedným významným ocenením. Bol napríklad luciánskym profesorom na univerzite Cambridge a dostal ocenenie aj od prezidenta. Napísal nejedno dielo a napísal ich tak, aby im rozumel celý svet, nielen vedeckí kolegovia. Medzi najznámejšie patrí jednoznačne Stručná história času.

Na výnimočnosti tejto osobe pridáva aj fakt, že väčšinu svojho života trpí amyotrofickou laterálnou sklerózou, ktorá mu znemožnila akýkoľvek pohyb a lekári mu predpovedali len veľmi málo času. Dnes je však stále tu, má 75 rokov, stále srší humorom a má brilantnú myseľ. Hovorí, že keď stratil schopnosť pohybovať končatinami, naučil sa pohybovať sa prostredníctvom svojej mysle a všetko si dokonale vizualizovať.

Viete čo je zaujímavé? Hawking sa narodil 8. januára v roku 1942, teda presne na tristé výročie úmrtia Galilea. A čo má spoločné Hawking s Einsteinom? Nuž, okrem geniálnej mysle boli obaja v škole spočiatku takpovediac lenivci. Keď mal Stephen 9 rokov, patril vo svojej triede medzi študentov s najhoršími známkami. Učitelia aj spolužiaci však tušili, že nejde o obyčajného žiaka a už vtedy si vyslúžil prezývku Einstein.

Od útleho detstva ho však zaujímalo, ako veci vo svete fungujú. Rozoberal hodinky a rádiá, aby videl, aký majú mechanizmus. Priznal však, že málokedy ich dokázal zložiť späť tak, aby aj fungovali. Vďaka jeho známkam mal však jeho otec hlavu v smútku. Chcel syna poslať študovať na Oxford, nemohol si to ale dovoliť zaplatiť. Keď však prišiel rad na prijímacie skúšky, Stephen všetkých prekvapil, keď dosiahol z fyziky takmer dokonalé skóre.

Stephena zaujímala matematika, jeho otec mal však iné predstavy. Chcel mať zo syna lekára. Napriek záľube vo vedách ho ale biológia vôbec nezaujímala. Dospeli teda ku kompromisu a tak začal Hawking študovať fyziku. V rámci fyziky si zvolil odbor kozmológie, napriek tomu, že v tých časoch ešte bola táto oblasť len v plienkach. Prvý rok na vysokej škole bol Hawking veľmi osamelý a nešťastný, rozhodol sa teda pridať k veslárskemu klubu.

Už teda vieme, ako sa dostal k štúdiám vesmíru. Vedeli ste však, že v roku 1985 takmer zomrel? Ochorel na závažný zápal pľúc a bol pripojený na ventiláciu. Jeho stav bol natoľko kritický, že lekári zvažovali odpojenie od prístrojov. Jeho vtedajšia manželka Jane však za neho bojovala, odpojenie odmietla, súhlasila však s tracheotómiou, čo je zákrok, ktorý síce Hawkingovi zrejme zachránil život, natrvalo mu však vzal schopnosť hovoriť. Odvtedy ho môžeme poznať ako vedca, ktorý komunikuje prostredníctvom hlasového syntetizátora.

Ako sme už spomenuli, nielen Hawkingova myseľ, ale aj jeho osobnosť je jedinečná. Práve vďaka tomu sa v roku 1993 objavil v epizóde Star Trek: The Next Generation. Zavtipkoval si s Einsteinom a Isaacom Newtonom počas partičky pokru. Okrem toho prepožičal svoj robotický hlas Simpsonovcom, Futurame a ak sledujete sitkom Teória veľkého tresku, iste ste si všimli, že svojím humorom zahviezdil aj tam. V roku 2014 sa dočkal aj vlastného filmu s názvom Teória všetkého.

Ak ste film náhodou ešte nevideli, je najvyšší čas napraviť to. Dozviete sa veľa zaujímavého. A utvrdíte sa v tom, že Hawking je živým dôkazom toho, že všetko sa dá dosiahnuť. Len treba mať pevnú vôľu, odvahu, túžbu a vytrvalosť.

Pozri aj: Ako bojovať s depresiou? Takto znie jednoduchá rada geniálneho Stephena Hawkinga

wikipedia, howstuffworks, biography