Nebolo to tak však vždy. Kedysi ľudstvo nemalo také vedomosti z oblasti anatómie ľudského tela a medicíny ako dnes a neraz ochorenia počas epidémie zabili aj milióny ľudí. Ako ináč sa však mohli učiť, než na pokusoch a omyloch? Neraz tak pokus o vyliečenie pacienta dopadol práve naopak. Môžeme byť radi, že tieto praktiky sú už dávno zastarané.
Púšťanie žilou
Táto praktika bola populárna veľmi dlhý čas, pretože lekári verili, že vypustením krvi zo žily odíde z pacientovho tela aj choroba. Navyše, pokiaľ vám nerobí zle pohľad na krv, bolo to úplne jednoduché, stačilo ostrým predmetom narezať žilu na ruke a umiestniť nádobu na zachytávanie krvi. Väčšinou však púšťanie žilou viac uškodilo než pomohlo, pretože pacientov imunitný systém sa stratou krvi ešte viac oslabil.
Plastická chirurgia
Človek je tvor večne nespokojný a ináč to nebolo ani za čias minulých. Už za antických čias ľudia túžili po krajšom nose a plastická chirurgia sa tešila popularite najviac v Indii. Na rozdiel od modernej doby sa však v tých časoch nevyužívali anestetiká a operácia sa vykonávala na pacientovi pri plnom vedomí za pomoci ostrých nožov, ale aj kameňov.
Trepanácia
Táto medicínska technika patrí medzi najstaršie vôbec. Jej základom je vyvŕtanie diery do lebky pacienta. Aj keď v tomto prípade nejde o až tak neužitočnú metódu, keďže vojaci mali neraz rozdrvené lebky a odstránenie kúskov kostí mohlo pomôcť uvoľniť tlak. Neskôr sa však trepanácia využívala za účelom vyhnania zlých démonov z tela.
Antikoncepcia
Keď práve nepúšťali žilou alebo nevŕtali diery do lebiek, ľudia sa zaoberali tým, ako zabrániť nechcenému otehotneniu. Antickí Gréci využívali napríklad rastlinu s názvom feruľa. Kúsok látky namočili v šťave z rastliny, vopchali ju na „správne“ miesto a dúfali, že im to pomôže.
Ženská obriezka
Je tragické, že táto barbarská praktika je prítomná v mnohých kultúrach ešte aj dnes. Dokonca existujú rôzne variácie, od odstránenia klitorisu až po odstránenie celých pyskov s následným zošitím pohlavných orgánov. Ponechá sa len malý otvor na moč a menštruačnú krv. V niektorých kultúrach sa obriezka vykonáva len preto, aby si žena uchovala čistotu, kým sa nevydá.
Ortuť
Syfilis si v minulosti vyžiadal množstvo obetí a lekári sa snažili o všemožné, aby chorobu vyhubili. Choroba dokonca postihla aj slávneho Al Caponeho a napriek tomu, že bol jedným z prvých, koho liečili účinným penicilínom, život mu to už nezachránilo. Predtým, než sa začal na liečbu využívať penicilín, sa však lekári pokúšali liečiť syfilis za pomoci kovu známeho ako ortuť. Zrejme nevedeli, že je to vysoko jedovatý neurotoxín. Pacienti totiž tvrdili, že liečba bola horšia, než samotné ochorenie, a to sa využívala až do roku 1920.
Krv gladiátorov
Rím sa preslávil mnohými vecami, napríklad neporaziteľnou armádou. Dalo by sa teda očakávať, že bude o krok vpred aj v oblasti medicíny. Každá minca má však dve strany, pričom tou odvrátenou stranou boli v tomto prípade vládcovia ako Nero či Kaligula a gladiátorské zápasy. Už v tom čase trápila ľudí epilepsia a liekom na toto ochorenie mala byť krv mŕtvych gladiátorov. Keď sa gladiátorské zápasy zrušili, epileptici pili krv iných popravených nešťastníkov.
Kanibalizmus
Zoológ Bill Schutt tvrdí, že kanibalizmus je úplne prirodzený a pochopiteľný v prípade, ak je hlad väčší ako empatia pociťovaná voči inej osobe. Kultúry praktizujú kanibalizmus z rôznych dôvodov už tisícročia, napríklad aj kvôli medicíne. Napríklad, v časoch renesancie sa neraz kradli časti múmií, aby z nich „odborníci“ mohli vyrobiť všeliek.
Tabakový klystír
V 17. a 18. storočí bol klystír z tabakového dymu nesmierne populárny. Ako ste si už možno domysleli, základom bolo fúknuť pacientovi do análneho otvoru dym z tabaku. Pýtate sa, čo asi takto liečili? Napríklad sa pokúšali priviesť k životu človeka po utopení. Zrejme však mali vyskúšať fúkať do iného otvoru, než práve do toho análneho. Žiaľ, až keď nevyšiel dymový klystír, lekári prešli ku klasickému oživovaniu.
Nuž, každá veda nejak začínala a aj vďaka týmto podivným krutostiam je medicína dnes na oveľa vyššej úrovni.
listverse
Nahlásiť chybu v článku