Moderná psychológia sa od tejto myšlienky odklonila, avšak diverzita toho, čo ľudia považujú za atraktívne, je čoraz väčšia. Evoluční psychológovia si myslia, že práve to pomáha druhu prispôsobiť sa a prežiť v akomkoľvek prostredí a podmienkach. Niektorí zvažujú možnosť, že Freud mohol mať pravdu, myslia si však, že fetiš nemusí byť len následkom traumy, ale akéhokoľvek zážitku z detstva. Výskumníci venujúci sa štúdiu fetišov prichádzajú s mnohými zaujímavými teóriami, ktoré poskytujú náhľad do ľudskej sexuality. A aké sú tie najbizarnejšie fetiše, nad ktorými sa vám zastaví rozum?

Transsexuálne fantázie

Zvláštnym faktom je, že mnoho heterosexuálnych mužov priznáva, že fantazíruje o mužovi po zmene pohlavia na ženské, alebo o mužoch odetých do ženských šiat, napriek tomu, že ich nepriťahujú heterosexuálni, ani homosexuálni muži.  Tomuto fetišu sa hovorí gynandromorfofília, aj keď v pornografii sa zvyčajne označuje ako záľuba v „she-male“ alebo „lady boys“.

Homosexuál Daniel Harris, ktorý sa istý čas prezliekal za ženu tvrdí, že to nie je ťažké pochopiť a myslí si, že chlap je ochotný prehliadnuť nedokonalosť, pokiaľ si chce užiť orálne radovánky – a kto ich vie poskytnúť lepšie ako chlap. Isté štúdie dokazujú, že 51% mužov, ktorí sa priznávajú k takýmto fantáziám, sú heterosexuáli. Účastník štúdie, heterosexuál, sa vyjadril, že je to niečo jedinečné, niečo, čo človek nenájde len tak kdekoľvek a je fascinujúce, že je aj mužom aj ženou a zároveň nie je ani ženou, ani mužom.

Problém s takýmito štúdiami však je, že transsexuáli nie sú príliš nadšení z toho, že sú označovaní za fetiš (kto by nadšený bol). Trans blogerka Sass hovorí: „Otázka by nemala znieť, prečo mužov priťahujú transsexuáli, ale prečo nás spoločnosť núti túto príťažlivosť akceptovať. Táto otázka vyvstáva hlavne preto, že ľudia často odsudzujú príťažlivosť k ľuďom, ako som ja, ako niečo nemorálne a nechutné.“

Evoluční psychológovia si myslia, že penis môže mať na muža stimulujúci efekt, keďže sa spája s teritorialitou a často agresivitou. Kombinácia sekundárnych ženských znakov v spojení s penisom môže vyvolať reakciu úniku alebo útoku, avšak vďaka sympatickému nervovému systému aj orgazmus.

Fantázie o znásilnení

Nejedna štúdia dokazuje, že jednou z najčastejších ženských sexuálnych fantázií je tá o znásilnení, aj keď sa o tom nediskutuje, pretože hrozba, že niekto tento dehumanizujúci čin naozaj vykoná, je viac než reálna. Výskumníci zhromažďovali údaje z 20 výskumov v priebehu 20 rokov a ukázalo sa, že 37-51% žien sa už niekedy oddávalo fantáziám o znásilnení.

Výskumníci Joseph Critella a Jenny Bivona si myslia, že to má hneď niekoľko dôvodov. Napríklad, pre malú časť žien sa tieto fantázie spájajú s masochizmom a vysoko korelujú s otvorenosťou k sexuálnym skúsenostiam. Aj keď dôkazy nie sú jednoznačné, naznačujú, že niektoré ženy si spájajú znásilnenie s pocitom, že sú sexuálne neodolateľne príťažlivé.

Dôležitú úlohu však zohráva aj kultúra a sympatický nervový systém, ktorý je okrem iného zodpovedný aj za orgazmus. Extrémnejšie štúdie zas naznačujú, že za fantáziami o znásilnení môže byť prežitá trauma (pričom majú slúžiť ako obranný mechanizmus), alebo lenivosť žien. Blogerka vystupujúca pod anonymom Ranty McRanterson vysvetľuje, že aj ona má fantázie o znásilnení, pretože ľudia svoje strachy často sexualizujú, to však neznamená, že skutočne túži byť znásilnená. Je to mentálna reprezentácia, ktorú má dotyčná osoba úplne pod kontrolou.

Vorarefília

Alebo sexuálna túžba skonzumovať, či byť skonzumovaný inou osobou. V lepšom prípade ide len o fantáziu, ktorú si jedinec ventiluje online, alebo pri partnerovi, ktorý má podobné túžby, alebo je mimoriadne tolerantný. V tom najhoršom prípade, ak sa takýto fetiš spojí s psychickým ochorením, jedinec môže začať svoje fantázie premieňať na skutočnosť a stať sa kanibalom, ako napríklad japonský vrah Issei Sagawa alebo kanibal (policajt) Gilberto Valle.

Tento fetiš sa často spája s masochizmom, hypoxifíliou (fantázia o dusení sa), snuff (fantázia vidieť niekoho zomierať alebo byť zabitý), či makrofíliou (príťažlivosťou k obrom). Existuje mnoho foriem tohto fetišu, radšej ich však nebudeme detailne rozoberať. Je ale dôležité upozorniť na rozdiel medzi vorarefíliou a kanibalizmom, keďže vorarefília ostáva len na úrovni relatívne neškodnej fantázie, kým sexuálny kanibalizmus sa môže zvrhnúť na zvrátené prípady vrážd, hlavne v kombinácii s erotofonofíliou, čo je sexuálna túžba zavraždiť a zohaviť svoju obeť.

Bizarné je, že sexuálni kanibali nemusia byť vždy psychotici, či ináč nemorálni. V istom rozhovore sa kanibal rozhorčoval, že svoju obeť zabil a zjedol, nikoho však neznásilnil a považoval za dôležité, aby o tom všetci vedeli. Ďalšieho kanibala sa pýtali, prečo sa zaujímal o obľúbené jedlo svojej obete. Jeho odpoveď znela, že nechcel svoju obeť uraziť tým, že ju uvarí na zlý spôsob.

Troilizmus

Pri tomto fetiši má muž potešenie z toho, keď vidí svoju manželku milovať sa s iným mužom. V niektorých prípadoch mu stačí už len vedomie tohto aktu. Fetiš sa často spája s masochizmom, keďže pozorovanie súvisí s faktom, že iný muž je lepší milenec, alebo je lepšie vybavený ako pozorovateľ. Dan Savage tvrdí, že je to sexualizovanie strachu z toho, že žena svojho manžela podvedie.

Istá štúdia tvrdí, že muž čerpá uspokojenie z myšlienky, že iný muž túži po sexe s jeho partnerkou. Niektorí psychológovia si myslia, že tento fetiš sa vyskytuje najmä medzi vzdelanými a inteligentnými jedincami, pre ktorých troilizmus predstavuje formu psychologického sadomasochizmu a vzrušujú sa prostredníctvom psychického utrpenia. Dokážu prekonať žiarlivosť a čerpať potešenie zo súťaživosti. Terapeutka Susan Brock tvrdí, že súperenie o ženu stimuluje sexuálnu túžbu a zvyšuje výkonnosť, pretože ľudia sú prirodzene leniví, až pokiaľ nemusia o niečo súperiť.

Foot fetiš

Príťažlivosť k chodidlám a topánkam je prekvapivo bežná. Freud veril, že chodidlá ľudí priťahujú kvôli podobnosti s penisom (ako?). Neurovedec Vilanayar Ramachandran však má iné vysvetlenie. Ramachandran sa venoval výskumu fenoménu fantómových končatín a zistil, že ho pravdepodobne spôsobuje to, že máme vytvorenú mentálnu mapu svojho tela. Časti mozgu kontrolujú jednotlivé časti tela a aj keď niekomu chýba končatina, časť mozgu ostane aktivovaná. Bizarné je, že u niektorých ľudí s amputovaným chodidlom sa vyvinie fetiš, v rámci ktorého svoju chýbajúcu končatinu sexualizujú. Ramachandran tvrdí, že oblasť v mozgu, ktorá kontroluje dolné končatiny, je akosi prepojená s oblasťou mozgu, ktorá kontroluje genitálie. Preto v niektorých prípadoch vzniká foot fetiš.

Chápadlá

Japonsko je známe tým, že z akýchsi dôvodov sú pre nich chápadlá niečím erotickým. Prvýkrát sa objavili už v 19. storočí na erotickej maľbe zvanej shunga z éry Edo. Najznámejším shunga maliarom bol Hokusai, ktorý namaľoval slávny obraz Great Wave, ale aj obraz s názvom The Dream of the Fisherman’s Wife (Sen rybárovej ženy), na ktorom má žena sex s dvoma chobotnicami.  Po roku 1900 však Japonsko zakázalo necenzurovanú pornografiu, okrem prípadov, kedy bola určená na okamžitý export. Zákon pretrval až do 20. storočia, avšak v roku 1938 manga umelec Toshio Maeda našiel spôsob, ako ho obísť. Vo filme Urotsukidoji vyobrazil nadprirodzené tvory v sexuálnych scénach, pohlavné orgány však mali nahradené chápadlami. Keďže mal film úspech, nasledovalo jeho príklad mnoho ďalších umelcov.

Upíri

Aj keď tento fenomén je v západnej kultúre známy už dlho, u nás svoj „boom“ zažil vďaka Twilightu a True blood. Evoluční psychológovia si myslia, že čiastočne sa to dá vysvetliť túžbou po partnerovi, ktorý je schopný zabezpečiť svoje potomstvo. A upíri sú väčšinou vyobrazovaní ako vysokí, pekní, bohatí a mocní, s dobrou genetickou výbavou a vysokou hladinou testosterónu.

Fakt, že sú nepredvídateľní a mocní aktivuje v mozgu centrum odmeny a vyplavuje dopamín. Ďalším faktorom je fakt, že upíri nie sú ľudia, sú teda „zakázanou láskou“. Vedkyňa Helen Fisher si myslí, že ženy s vysokou hladinou estrogénu priťahujú muži s vysokou hladinou testosterónu a sú ochotné prehliadnuť taký detail, že sú mŕtvi a pijú krv. Iná vedkyňa, Katherine Ramsland, si zas myslí, že ľudí jednoducho priťahuje nebezpečenstvo a smrť.

Parafilický infantilizmus

Ľudia s týmto fetišom čerpajú potešenie z toho, ak sa správajú a obliekajú ako deti, čo môže zahŕňať nosenie plienok, pitie z detskej fľaše, plazenie po podlahe, dostať na zadok a pod. Online komunity sa dokonca delia na niekoľko skupín, ako napríklad dospelé deti, ktorým sa páči role play, či milovníci plienok.

Infantilizmus sa v štatistických a diagnostických manuáloch radí medzi fetiše ako napríklad sexuálny transvestitizmus (ak sa jedinec oblieka do detských šiat opačného pohlavia), urofíliu a koprofíliu (sexuálne vzrušenie z vyprázdňovania sa do plienky) a laktofíliu (dojčenie). Je však nutné dodať, že dospelé deti nemajú záujem o vzťah s deťmi, len nimi chcú byť.

Vedci sa zatiaľ nezhodli v tom, čo tento fetiš spôsobuje, myslia si však, že ide o chybný vývin a erotické učenie v detstve. U niektorých jedincov dokonca ani nie je podstatná sexuálna stránka infantilizmu, ale vyhľadávanie opatery a starostlivosti. U mužov sa tento fetiš vyvinie väčšinou vo veku 17 rokov a u žien v 12, pričom ženy sa väčšinou (sexuálne či nesexuálne) hrajú s bábikami, či s otcovskou figúrou, zatiaľ čo muži preferujú nosenie plienok. Zaujímavé je, že tento fetiš sa nespája so sexuálnym zneužitím v detstve.

Somnofília

Tento fetiš zahŕňa vzrušenie z myšlienky na sexuálny styk (bez násilia) s osobou, ktorá spí, alebo je v bezvedomí. Niektorí tvrdia, že ide o tzv. pseudo-nekrofíliu. V roku 1972 vedci Victor Calef a Edward Weinshel pomenovali tento fetiš syndrómom „Šípkovej Ruženky“ a naznačujú ním hlbokú fascináciu spiacim partnerom. Keď sa osoba prebudí, prestáva byť objektom fetišu. Známym prípadom takéhoto fetišu je údajne prípad Billa Cosbyho, ktorý medzi rokmi 1970 a 2015 drogami uspal a znásilnil niekoľko žien.

Strabizmusofília

Tento fetiš je skutočne vzácny a bizarný. Strabizmus je totiž škúlenie a strabizmusofília je teda príťažlivosť k škúliacim jedincom. Záľubu v škúliacich ženách mal už od detstva napríklad aj slávny filozof René Descartes. Jeho prvá detská láska škúlila a neskôr mu záľuba v škúliacich ženách ostala.

Vedci si myslia, že sexuálne fetiše vznikajú v tomto prípade na princípe podmieňovania, ktorým Pavlov vyvolával slinenie u psov po zaznení zvončeka. Strabizmusofília nie je jediný fetiš týkajúci sa očí. Istý fetiš napríklad zahŕňa oblizovanie očných búľv. Oko je zraniteľných orgán, čo z neho pre niektorých ľudí činí príťažlivé miesto na tele partnera.

Pozri aj: Táto žena miluje Eiffelovu vežu, za ktorú sa aj vydala. Erika Eiffel je jednou z 2-tisíc ľudí na celom svete

listverse