Borneo je nielen jeden z najväčších ostrovov sveta, ale rozhodne patrí k najkrajším a najzaujímavejším kútom tejto planéty. Delí si ho Indonézia, Malajzia a svoj kúsok si uchmatne aj ropný Brunej.
Malajské Borneo síce mnohí vnímajú najmä cez prírodu, ale aby sme mu nekrivdili, má aj niekoľko zaujímavých miest. Ak chcete Borneo prejsť zo západu na východ, niet lepšieho miesta, kde začať svoju cestu, než v meste zvanom Kuching. Nie je to žiaden obrovský megalopolis, práve naopak, príjemné mesto na brehu rieky Sarawak, kde sa mieša príbeh Bielych radžov s jemným chaosom dnešných dní.
Ranný Kuching je pomerne rušný. Drevené loďky križujú rieku, aby ľudí prehodili z jedného brehu na druhý, trhoviská sa pomaličky prebúdzajú a ranné vývarovne už na ulicu prinášajú podmanivé vône malajského jedla. Na to ešte bude čas. Kuching poznačený koloniálnou históriou dostane každého, kto sa sem vydá hľadať stopy Bielych radžov. V roku 1841 sa Brit menom James Brooke rozhodol, že tu založí kráľovstvo, ktorému budú vládnuť Angličania a čuduj sa svete, fungovalo až do roku 1946. Ide o unikátny kúsok histórie a dodnes je s nimi Kuching prepletený. Na vŕšku nad mestom tróni malá, snehobiela pevnosť ozdobená delami, v centre mesta na nábreží je strážna veža, budova súdu aj monument s podobizňami vládcov. Akoby sa Bielym radžom nedalo vyhnúť.
Streetart a božská Laksa
Kuching má však okrem nich aj ďalšie lákadlá a právom sa spoločne s malajským Penangom považuje za mekku streetartu. Otvoríte oči a odrazu ho vidíte všade. Na ošarpanej stene vám robia spoločnosť orangutany, ďalej si všimnete typickú flóru Bornea, na rohu ulice zase nakresleného predavača koláčikov a neprejde ani 5 minút, aby ste nestáli zoči voči ďalšiemu pouličnému, umeleckému dielu. Milovníci streeartu si Kuching zamilujú. Všimli ste si pri kráčaní akosi veľa obrázkov mačiek alebo rôznych mačacích sôch? Videli ste správne! Kuching má prezývku „mesto mačiek“, a tak si ich tu domáci uctili toľko krát, že sem mnohí prichádzajú práve za nimi.
Po tom, ako ste sa celý deň túlali, nahliadli do múzea, posedeli si na čaji v tieni koloniálnej kaviarničky sa podvečer vráťte na promenádu alebo ešte lepšie, nasadnite do jednej z lodičiek a pri západe slnka sa nechajte voziť po rieke. Za krásneho počasia uvidíte aj skalnaté kopce na prahu mesta.
Promenáda sa zaplnila ľuďmi, hľadia na super moderný parlament, vychutnávajú si deň a mnohí sa chystajú na skvelú večeru do jedného z hawker centier. Kuching je mesto gastronomických orgií a tomuto svetu dalo polievku Sarawak Laksa. Ak poznáte laksu z Penangu či Singapuru, zabudnite na ne. Sarawak Laksa je akoby z iného sveta. Rezance, krevety, kúsky kuracieho mäsa, fazuľové výhonky, poctivý vývar varený niekoľko hodín a cit pre chuť, ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Dušou laksy je pasta, ktorú si každý pripravuje sám a tá sa zmieša s kokosovým mliekom. Laksa má exotický náboj a všetko, čo od jedla očakávate!
Zoči voči orangutanom
Najväčším žijúcim symbolom Bornea sú orangutany, ktoré aj dnes viete vidieť na vlastné oči. Samozrejme, dá sa to aj vo voľnej prírode počas niekoľkodňových trekoch predierajúc sa bornejskou džungľou, ale ak toľko času nemáte, Borneo má pre vás aj skratku. Tá sa volá Semenggoh a leží len pár kilometrov za Kuchingom. Malajský taxikár so sikhským turbanom sa zbavuje mesta za sebou a celú cestu rozpráva príbehy o tom ako vydával svoju dcéru a ako chodí behať maratóny. Príbehy sú všade, kam sa pohnete. Semenggoh je spoločne so Sepilokom (leží na východe Bornea) unikátnym miestom. Je to park, kedy sa ocitnete v krásnej prírode, no je to aj miesto, kde sa starajú o orangutany. Toto nie je ZOO, kde by boli orangutany zatvorené, ale majú sem prístup a vedia, že tu nájdu jedlo.
Park sa okrem iného stará aj o opustené mláďatá, ktoré prichádzajú o svojich rodičov pri drancovaní pralesov, aby tie ustúpili plantážam s palmou olejovou. Každý deň sa na kŕmenie zhŕkne niekoľko zvedavcov a kým Sepilok je priveľmi turistický s desiatkami ľudí, tu v Semenggohu sme sa stretli dvadsiati. Orangutany môžu, ale ani nemusia prísť, to je riziko, ktoré tu každý rád podstúpi. Ešte pred kŕmením sa však odrazu z ničoho nič v diaľke vynorí mláďa so svojou matkou. Sedia na konári, malý orangutan sa blázni a lozí kade tade a matka len hľadí okolo seba a snaží sa na neho dávať pozor. Až o chvíľku pribehne strážnik z parku a na drevenú plošinu vysype košík ovocia. Keď je sezóna ovocia v džungli, orangutany si ich vedia pohľadať aj sami, no mimo sezónu je to pre ne príjemné osvieženie.
Z ničoho nič sa začnú hýbať koruny stromov, ktoré sú v diaľke. Ohýbajú sa poriadnou silou, hoci nikoho nevidno. Až o pár chvíľ sa zjaví obrovitánsky samec. Nikdy pred tým som tak obrovského orangutana nevidel a stretnúť ho len tak z ničoho nič v džungli, nebolo by mi všetko jedno. Aj ostatné orangutany sa odrazu upracú, skryjú a počkajú, kým sa nažerie. Stratí sa a scéna ožije zvyšnými tromi orangutanmi aj makakmi. Najkrajšie stretnutie však ešte len príde. Kráčajúc lesnou cestičkou k ďalšiemu miestu sa len dva, tri metre od nej objaví orangutan. Krásne stretnutie, vzácne, pretože orangutany sa aj z Bornea pomaličky strácajú.
Mesto plné trhovísk
Kota Kinabalu v štáte Sabah je najväčším mestom malajského Bornea a akýmsi hlavným centrom celého regiónu, ktorý je azda najznámejším na celom ostrove. Kota Kinabalu má v sebe bornejské trhoviská, koloniálnu minulosť, reštaurácie, podniky, čínsku štvrť, mozaiku života tak typickú pre Malajziu a je to aj dokonalý bod na výlety. Veď neďaleko od mesta ležia exotické ostrovčeky a vo vnútrozemí zase nájdete čajové políčka Sabahu či najvyšší vrch Malajzie, horu Kinabalu. Cez deň má z mesta pocit, akoby sa v ňom zastavil čas. Možno je to dané vysokou teplotou, vlhkosťou, ktorá vás zožiera, a tak sú všetci niekde zalezení.
Prechádzka mestom vás vezme k Atkinsonovej hodinovej veži, pamätníku vojnových obetí, no napokon skončíte na nábreží, kde pulzujú všetky trhoviská. Uchváti vás podoba rôznych exotických ovocí, zacítite smradľavý durian, ktorý tu milujú a najpútavejším miestom je tržnica s rybami. Predavači aj predavačky sa prekrikujú, ospevujú svoje ryby, pulty sú plné čerstvých úlovkov, známych aj neznámych rýb, kreviet, kalamárov, darov mora, je tu skrátka všetko, čo sa dá v okolitom mori vyloviť.
Ďalších pár krokov vás vezme na večerné trhovisko plné jedla. Tu si čerstvé ryby môžete nechať pripraviť, no ak máte chuť na iné drobnosti malajskej kuchyne, toto je to miesto, kde chcete tráviť večer. Dym z grilovaných kuracích krídelko sa mieša s rezancovými polievkami a do toho sa o vašu pozornosť hlásia palacinky s pandánom či vyprážaný jackfruit. Mix ľudí, vôní, atmosféry sa vám napokon zapíše do mysle a presne kvôli tomuto miestu budete Kota Kinabalu milovať.
Kúsok raja
Len pár kilometrov od Kota Kinabalu, alebo KK ako ho miestni volajú, leží národný park Tuanku Abdul Rahman, ktorý v sebe ukrýva päť zaujímavých ostrovov. Od rušného mesta ležia len dvadsať minút plavby, no svet sa tu totálne zmení. Najväčší z ostrovov je Gaya, kde dokonca nájdete aj drevené domčeky pichnuté na koloch, ktoré si postavali morskí nomádi, no ak túžite po tyrkysovom mori a bielom piesku, vyberte sa o kúsok ďalej. Najkrajším ostrovčekom je Manukan.
Loďka prirazí na drevené mólo a už z neho si všimnete prvé húfy rýb, koraly, a tak viete, že šnorchlovanie tu bude stáť za to. Priezračná voda, jemné vlny a piesok. Exotický sen ako má byť. Ráno sa tu zvykne zastaviť viac turistov, ale s pribúdajúcimi hodinami sa vytrácajú a pláž je prázdnejšia a príjemnejšia. Ak si chcete užiť pokoj, môžete sa na ostrove v zaujímavom rezorte aj ubytovať, ale postačí vám aj denný výlet. Neležte len na pláži, vyberte sa na prechádzku a ktovie, možno natrafíte aj na varanov, ktorí tu žijú. Nebudú mať dva metre ako na ostrove Komodo, ale verte, že z nich budete nadšení. Ešte posledné pohľady pod vodu a ideme nazad objavovať vnútrozemie Bornea.
Kvet so zápachom hnilého mäsa
Cesta medzi Kota Kinabalu a Sandakanom na východnom pobreží ostrova pretína krásnu džungľu, kľukatí sa v tieni vysokej hory Kinabalu, obtrie sa o čajové políčka a napokon sa zase ponorí do miznúcej džungle. Za nenápadným mestečkom Poring je oblasť známa tým, že sa tu objavuje najväčší kvet sveta menom raflézia, ktoré zdedila po Sirovi Thomasovi Rafflesovi, modernému zakladateľovi Singapuru. Vyskytuje sa len tu, v juhovýchodnej Ázii, no práve ostrov Borneo je jej najväčším domovom. Mnohé rodiny sa živia tým, že ju objavia na svojom pozemku a pri ceste si pichnú značku s podobizňou rastliny, aby k nim každý trafil.
Raflézia je parazit, a tak sa môže objaviť kdekoľvek, ale často sa objavuje aj na rovnakých miestach a presne toto vedia domáci využiť. Mať rafléziu na svojom pozemku je smradľavá, zlatá baňa, hoci sa smejú, že peniaze nesmrdia. Prechádzate hlavnou cestou a odrazu si všimnete tabuľku s nápisom „Raflézia“. Koľko? Nechcete veriť, keď vám usmievavý domáci prezradí, že za návštevu jeho záhrady, kde má dve raflézie si pýta desať dolárov. Priemerný plat je tu okolo 300 dolárov, ak vôbec, a tak sa dá celkom pekne privyrobiť na unikátnej prírode.
Raflézia je skutočne unikátom. Jej kvet môže mať cez meter a je tak najväčším kvetom sveta. Kvitne len pár dní a potom sa jej krása premení na beztvarú, čiernu masu. Aj preto je taká vzácna. Prvý či druhý deň nesmrdí výrazne, no kto sa s ňou stretne chvíľku pred jej koncom, tomu do nosa brnkne nechutný smrad zahnívajúceho mäsa. Strenutie s rafléziou býva však vždy nezabudnuteľné.
Ostrov korytnačiek
Sandakan na opačnej strane Bornea ako ležal Kuching, neobmýva Juhočínske more, ale Suluské more, ktoré odtiaľto oddeľujú Filipíny. Sandakan je rušným, prístavným mestom s obrovským trhoviskom. Je obklopený zelenou džungľou a more sem odjakživa prinášalo obživu. Rybí trh od rána pulzuje čulým ruchom a rybári sa predháňajú v predávaní toho najčerstvejšieho úlovku. Sandakan nemusí byť cieľová stanica, ale dá sa odtiaľto prepraviť na korytnačí ostrov Selingan. Denne sa na neho môže dostať len maximálne 50 ľudí z celého sveta, a tak treba mať povolenie vybavené vopred.
Korytnačí ostrov je unikátny v tom, že sem každý deň prichádzajú karety obrovské klásť svoje vajcia, a tak ostrov chránia ako národný park. Cesta sem loďou trvá hodinu a všade naokolo sa rozlieva tyrkysovo modré more ako na Maldivách či Seychelách. Ostrovček Selingan je tak blízko Filipín, že susedný ostrov na obzore už patrí tejto kresťanskej krajine. Za korytnačkami sa chodí večer, a tak má každý niekoľko hodín voľna sám pre seba.
Ostrov obídete za polhodinku a potom si stačí ľahnúť na biely piesok pod štíhle kokosové palmy a užívať si raj. Vedeli ste o tom, že pláže na Borneu patria medzi najkrajšie na svete? Len sa o nich nehovorí, a tak tu budete mať všetko sami pre seba. Večer sa začína to pravé dobrodružstvo.
Miestni rangeri dajú každému prednášku a následne sa čaká na pokyn, kedy budú korytnačky na brehu klásť vajcia. Korytnačky tu nesmie nikto rušiť a dá sa na ne ísť pozrieť iba vtedy, kedy už stoja nad hniezdom a aj to len na jednu jedinú. Ak by sme prišli skôr, mohla by sa zľaknúť a narušili by sme vzácny kolobeh prírody. Korytnačie stredisko tu vybudovali už v roku 1966 a odvtedy sa tu narodilo niekoľko desiatok tisíc malých korytnačiek. Neuveriteľné, koľko vajíčok v sebe kareta má a strážcovia, ktorí sa starajú o naše hniezdo ich napočítali 96. Večer pod rúškom tmy sa novonarodené karety z predošlých hniezd budú vypúšťať do mora. Takto majú väčšiu šancu na prežitie. Fascinujúce divadlo.
Nahlásiť chybu v článku