Dnes zostanem doma. Mám depku. Cítim sa depresívne. Chcem byť sám/sama… Tieto a tomu podobné výroky počúvame čoraz častejšie. Čo to vlastne depresia je? Aký je rozdiel medzi často zamieňanými pojmami depka vs. depresia? V tomto článku som zhrnula zopár faktov, no keďže mám s depresiou osobné skúsenosti, nájdete tu aj rady/tipy, ktoré pomohli mne, a verím, že môžu pomôcť aj vám.

Pojem depka sa často zvykne stotožňovať s pojmom depresia. No je medzi nimi mnoho rozdielov.  Depka je naše slovenské označenie pre krátkodobú smutnú náladu, ktorá z času na čas postihne každého z nás. Väčšinou, ale vieme určiť PRÍČINU toho,  čo nás vedie k pocitom smútku alebo čo tento stav spôsobilo. Vieme nájsť spôsob, akým smútok prekonáme alebo aspoň na chvíľu vieme zabudnúť. Môže to byť naša obľúbená aktivita, pohyb, stretnutie s kamarátmi či dobré jedlo, ktoré nám pomôže prekonať ťažšie obdobie a užiť si príjemné chvíle.

Depresia je závažná duševná choroba, ktorá postihuje naše myslenie a fungovanie v spoločnosti. Ľudia trpiaci depresiou sú neschopní vykonávať bežne denné aktivity.

Narušená je aj celková činnosť organizmu.  Ak obdobie smútku alebo apatie trvá dlhšie ako dva týždne, odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc.

Chcela by som podotknúť, že nie je nutné mať závažný problém na to, aby ste vyhľadali pomoc druhých. Ak máte potrebu sa s niekým porozprávať, napríklad s nezainteresovanou osobou ako je psychológ, kľudne tak urobte. Nebojte sa toho.

Príčina depresie môže byť známa, no častokrát ju nevieme presne určiť a náš stav býva neadekvátny možnej príčine. Príznaky depresie sú rôzne, zopár z nich uvediem: pociťujeme dlhodobú stratu záujmu pri vykonávaní denných činností; jednoduché rozhodnutia nám robia veľký problém; častými sú pocity zlyhania, viny, beznádeje, smútku, objaviť sa môže nekontrolovateľný plač, alebo naopak – chceme, no nevieme plakať; poruchy spánku  a koncentrácie; zmena hmotnosti; bolesti hlavy, chrbtice…

Liečba

Z vlastnej skúsenosti viem, že v prvom rade je podstatné uvedomiť a priznať si, že MÁM problém a CHCEM ho riešiť. Myslím si, že to je začiatok cesty k uzdraveniu sa. To, že niekoho požiadam o POMOC, neznamená, že som zlyhal. NIE, NEZLYHAL SOM. Nezamlčiavajte vaše starosti pred blízkymi, nehrajte sa na nezničiteľných – predídete tak mnohým  problémom.

Taktiež na náš psychický stav (psychickú a fyzickú rovnováhu) vo veľkej miere vplýva uspokojenie našich primárnych potrieb (pravidelný spánok, plnohodnotná vyvážená strava, dostatok pohybu, oddych…). Ďalšou pomocou pri liečbe je písanie denníka, čo môže byť veľmi nápomocné počas stretnutí s psychológom, či formy meditácie alebo jógy.

Ako som už vyššie spomenula, nie je hanbou ani znakom slabosti vyhľadať pomoc odborníka. Medikamentóznu liečbu, formou antidepresív, vám však poskytne len psychiater.

Je potrebné povedať, že keďže rozlišujeme viacero druhov depresií, odlišuje sa aj samotná liečba. Preto nie je jeden univerzálny spôsob, ktorý platí pre všetkých rovnako. Za najúčinnejšiu formu liečby sa pokladá kombinácia antidepresív (v prípade, že sú potrebné) a psychoterapeutických sedení. Je dôležité si uvedomiť, že pocity beznádeje a  bezmocnosti sú symptómy depresie, nie realita mojej situácie.

Na záver uvediem príklad:

Hral som futbal.  Zakopol som. Zlomil/a som si ruku. Vyhľadám doktora, nech mi dá ruku do poriadku. Hanbím sa za to? Príde mi to trápne? Predpokladám, že nie.

Prečo ak nás niečo trápi a nevieme si s tým poradiť sami, sa hanbíme vyhľadať pomoc ?

Mrzí ma, že aj v dnešnej dobe je pohľad na ľudí, ktorí navštevujú psychoterapeuta alebo psychiatra, nech to je z akýchkoľvek príčin, veľmi predpojatý. Verím, že časom sa to zmení k lepšiemu. Čísla hovoria za všetko.  Z prieskumov vieme povedať, že na Slovensku za posledných 15 rokov trojnásobne stúpol počet ľudí liečiacich sa na depresiu. Taktiež sa depresia presúva do mladšieho veku. Nie je to náhoda a je potrebné si to uvedomiť. Či už je to stres, tlak z okolia, či uponáhľanosť dnešnej doby, to všetko prispieva k psychickej nepohode a dovolím si tvrdiť, že sa to bude len stupňovať.

Čo ale môžeme robiť my,  je starať sa o svoje duševná zdravie rovnako ako o to fyzické, a nehanbiť sa za to.

Autorka článku: Sarah

Pozn. redakcie: Znenie textu je pôvodné a príbeh nebol pre zachovanie autenticity redakciou nijakým spôsobom upravený ani editovaný.