Každý vedel, že lovenie je jeho vášňou, pokoril dokonca aj niekoľko rekordov. Nikto v jeho okolí však ani len netušil, že sa tento ináč nenápadný človek vo voľnom čase neobmedzuje len na lovenie zvierat. Krutého vraha však v človeku málokedy spoznáte len tak, na prvý pohľad.

V roku 1924 vydal Richard Connell dielo s názvom The Most Dangerous Game (Najnebezpečnejšia hra). V ňom popisuje starého generála, ktorého už nebavilo loviť zvieratá, rozhodol sa preto, že na svoj ostrov pozve ďalšieho milovníka lovu a vyzve ho, aby si s ním zahral hru. Pointou hry bolo, že generál bude lovca loviť tri dni. Ak unikne, bude slobodný a bude môcť žiť ďalej. Z hry napokon lovec vyviazne ako víťaz.

Od čias publikovania Connellovho príbehu uplynul už nejaký ten čas, no jeho téma zrejme upútala ľudí natoľko, že ich dodnes neprestáva fascinovať. Odvtedy sa téma lovu človeka na človeka stávala ústrednou v mnohých ďalších knižkách a filmoch, ostávala však v rovine fikcie. Až kým sa na scéne v roku 1971 nezjavil Robert Hansen.  To, čo bolo dovtedy fikciou, premenil na desivú realitu trvajúcu takmer desaťročie.

Na prvý pohľad by ste iste nepovedali, že Hansen má s generálom z príbehu niečo spoločné. Bol to vysoký, štíhly muž, hanblivý a mierne sa zajakával. Práve to spôsobilo, že roky bol terčom posmeškov a stával sa z neho čoraz väčší samotár. Hnev a túžbu po pomste si ventiloval v lesoch lovením nevinných zvierat.

Keď v roku 1957 dosiahol dospelosť, pridal sa k armáde. Dúfal, že tak posmešky prestanú a konečne z neho niečo bude, konečne na seba bude môcť byť hrdý. Rok sa mu celkom darilo, dokonca si našiel aj priateľku a oženil sa s ňou. Jeho šťastie však netrvalo dlho. Zatkli ho za to, že podpálil garáž, jeho manželka to neuniesla a opustila ho. Z troch rokov si napokon odsedel 20 mesiacov, no zatkli ho ešte niekoľkokrát za drobné krádeže a iné priestupky.

Napriek tomu sa mu podarilo znova sa oženiť. Presťahoval sa na Aljašku, s manželkou mal dve deti a dokonca si otvorili aj pekárničku. V komunite, v ktorej žil, bol obľúbený a o jeho minulosti nikto ani len netušil. Zdalo sa, že vedie pokojný, tichý život, vo vnútri však nikdy neprestal túžiť po pomste.

Dvadsať rokov po tom, ako sa Robert prisťahoval na Aljašku, bola v uliciach mestečka nájdená žena. Bežala po ceste bosá a mala spútané ruky. Keď ju polícia vypočúvala, tvrdila, že ju držal v zajatí nejaký muž. Znásilňoval ju a mučil. Keď ju chcel naložiť do lietadla a odviezť na svoju chatu, podarilo sa jej nejakým zázrakom ujsť.

Popis sa dokonale hodil na Roberta, polícia sa ho preto rozhodla vypočuť, aj keď sa im to veľmi nepozdávalo. Robert priznal, že ženu videl, tvrdil však, že ide o falošné obvinenia, keďže žena ho predtým vydierala. Keď im predložil „alibi“, že bol u priateľa, uverili mu a pustili ho.

Napriek tomu, že bol Robert prepustený, rozhodli sa policajti preveriť chatu, ktorú im žena spomenula. V okolí chaty našli roztrúsených množstvo ženských tiel, mnohé z nich neboli nikdy identifikované. Na základe zranení na nájdených telách a na základe výpovede bol zostavený profil páchateľa. Odhadovali, že páchateľ má pravdepodobne nízke sebavedomie, bol často odmietaný ženami a je to mimoriadne zdatný lovec. Nebolo pochýb, že Robert do profilu zapadá, okrem toho vlastnil chatu v spomínanej oblasti.

Aj keď tomu policajti spočiatku neverili, začínali mať pochybnosti o tom, koho prijali do svojej komunity. Bol vydaný príkaz na prehľadanie Hansenovho lietadla, auta aj domu. Nálezy boli vskutku šokujúce. Ukázalo sa, že Robert unášal väčšinou prostitútky a tanečnice. Vzal ich na svoju chatu a vystavoval ich nepredstaviteľným mukám. Na chvíľu ich vždy pustil a ženy nadobudli dojem, že sú na slobode a podarilo sa im ujsť. Bol to však Hansenov zámer. Kým ženy bežali, aby si zachránili život, muž ich doslova stopoval a lovil.

Takto ich prenasledoval celé hodiny, niekedy aj dni, vybavený loveckým nožom a pištoľou. Napokon, keď ženu vystopoval, zabil ju. Miesto, kde ženy zabil a pochoval, si označil krížikom na mape, ktorú polícia našla v jeho dome. Bolo na nej dohromady 17 značiek. Robert sa však odmietol priznať ku všetkým. Priznal, že zabil štyri ženy, dokonca pomohol policajtom nájsť ich telá, štyri z nich sa však nenašli dodnes.

Napriek dôkazom, že vrážd bolo viac, Robert Hansen bol obvinený z vraždy štyroch žien a únosu, mučenia a znásilnenia tej, ktorú objavili policajti bosú v meste. Bol odsúdený na doživotie a v roku 2014 zomrel vo väzení na Aljaške.

Pozri aj: Tienidlo z ľudskej hlavy či opasok z bradaviek. Ed Gein bol vrah a nekrofil, ktorý si z ľudí vyrábal nábytok a oblečenie

all-that-is-interesting