Ak si chcete pozrieť film v televízii, musíte počas toho pretrpieť desiatky reklám. Tak isto na internete už hádam nenájdete stránku, kde by nevyskakovalo ich veľké množstvo. Bežne chodia aj do poštových schránok, vidíme ich na billboardoch, v obchodoch, jednoducho všade. A čo sa týka obsahu reklám, iste ste si všimli, že sa zameriavajú na našu emocionálnu stránku. Často vídame v reklamách deti, roztomilé zvieratká, rodinu, či sexuálne podnety, jednoducho to, čo najlepšie „zaútočí“ na naše city a zmysly a najrýchlejšie upúta našu pozornosť. Počuli ste však už o podprahových reklamách?

Podprahový vnem je vnem, ktorý je prezentovaný tesne na hranici vnímateľnosti. To znamená, že naše zmysly zachytili podnet, ktorý bol prezentovaný na veľmi krátku dobu, avšak v tom momente si toho nie sme vedomí. Ide o druh vnímania podnetu na nevedomej úrovni. Je vedecky dokázané, že zvukové a obrazové signály vysielané podprahovo môžu výrazne ovplyvniť naše správanie.

Podprahové signály je možné využiť na ovplyvnenie ľudskej psychiky pozitívnym, ale aj negatívnym spôsobom. Prvý krát bolo podprahové vnímanie údajne využité v roku 1917, kedy americká armáda čelila obvineniam, že do propagačných materiálov, ako napríklad plagátov a skladieb vkladá podnety, ktoré mali vykresliť vstup do armády ako niečo populárne. Táto informácia nebola nikdy potvrdená, ani vyvrátená. Od tých čias pokusy o ovplyvnenie ľudí podprahovými signálmi nikdy neustali. Pracoval s nimi napríklad aj nemecký minister propagandy Joseph Goebbels.

Vo svoj prospech sa tento fenomén pokúšali využiť aj rôzne svetové obchodné reťazce a značky. Jednou z nich bola v roku 1990 aj Pepsi-Cola, ktorá vo svojom dizajne využívala sexuálny podtón. Ani Coca- Cola nebola výnimkou. V roku 1957 sa reklamný špecialista James Vicary vyjadril, že do filmu, ktorý bol v kine premietaný divákom, boli vsunuté podprahové podnety, konkrétne obrázky s textom „Jedz popcorn“ a „Pi Coca-Colu“, čo malo spôsobiť, že sa predaj týchto produktov zvýšil. Neskôr Vicary toto svoje tvrdenie vyvrátil, doteraz však nie je isté, aká je pravda a o Vicaryho experimente sa stále diskutuje.

V roku 2000 spôsobil škandál pokus televíznej stanice ATN, ktorá do svojho programu vsunula podprahový vnem s nápisom „Seď a pozeraj sa!“, ktorého účelom bolo zvýšiť sledovanosť tejto stanice. Iná televízna stanica čelila škandálu v roku 1988, kedy v rámci podprahových signálov bol do vysielania počas volebného obdobia vsunutý obraz prezidenta Mitterranda. Napriek tomu, že sa na to prišlo a vinník bol nútený sa verejne ospravedlniť, Mitterrand sa stal víťazom volieb.

Podprahové vnímanie sa na istý čas stalo výnosným biznisom v Amerike, keď množstvo Američanov húfne kupovalo pásky s nahrávkami, ktoré im pomocou podprahových signálov mali zvýšiť sebavedomie, alebo ich upokojiť.

Výskumy v oblasti efektívnosti a využívania podprahových vnemov neustále prebiehajú a výsledky stále nie sú jednoznačné. Napriek tomu je však ich využívanie v mnohých krajinách zakázané. Nesmú sa využívať napríklad vo Veľkej Británii, Austrálii, či v Amerike. V súčasnosti je zákaz využívania podprahových podnetov platný aj u nás na Slovensku.

Pozri aj: FESTINGEROV EXPERIMENT: KLAMETE SAMI SEBA? PODĽA TEJTO TEÓRIE TO ROBÍME VŠETCI

psych.sk (Petra Sušaninová)