V predošlom článku sme sa zamerali na všeobecné pochopenie ľudí. Ale čo si máme na nich všímať najviac? Mnohí ľudia sa podujali hľadať možné šablóny, aby skatalogizovali a usporiadali signály najrozličnejších komunikačných možností. Pritom im nešlo o dogmy a zákony, ale skôr o smerové hodnoty, podľa ktorých by sa dalo orientovať a boli by zmysluplnou pomocou na ceste k analýze všetkých impulzov, ktoré z človeka vychádzajú. 

OČI 

Objavitelia neurolingvistického programu (v skratke NLP), Richard Bandler a John Grinder, sa zaoberali naším vnímaním piatimi zmyslami. Všetko, čo vnímame, sa dostávala pomocou našich zmyslov – zrak, sluch, čuch, chuť a hmat – do mozgu. Mozog tieto prognózy spracuje a porovnáva všetky signály, ktoré sa doň dostanú, s už existujúcimi skúsenosťami. Tento vnútorný, neurónový proces môže silne duševne a telesne ovplyvňovať. Spomeňte si na príklad s citrónom. Len pri myšlienke naň sa vám zbiehajú sliny v ústach. Lingvisticky to znamená označenie na spracovanie reči: iba napísaný text podnietil zvýšenú produkciu slín. Spôsob, akým tieto procesy spracovávame, je v interakcii s našimi modelmi myslenia. (Svet je taký, za aký ho považujeme.)

Tieto modely myslenia sa v NPL nazývajú programy. Pri NLP sa vychádza z toho, že všetky podnety spracovávame vo vedomom alebo podvedomom procese myslenia. Počas tohto spôsobu sa aktivuje neurologický systém, ktorý sa stará o to, aby naše telo reagovalo.

Experiment reč očí

Pozrite sa na nasledujúci obrázok: Smery sú načrtnuté tak, ako keby ste stáli oproti nejakej osobe.

V = vizuálny (obrazová predstava)
A = auditívny (vnímanie zvukov)
K = kinestetický (cítená predstava; dotyk, pocity, aj čuch a chuť)

recall = spomenuté (nanovo vrátené do pamäti)
creation = konštruované (vymyslené)
digital = vnútorný dialóg (tak!)

Oči sa pohybujú smerom nahor, ak osoba myslí na obraz (V), bezprostredne bokom, keď jej napadajú zvuky, šumy alebo slová (A), a doľava dolu, keď dochádza ku kinestetickému vnemu. Ak váš náprotivok pozerá priamo dopredu, spomína si pravdepodobne takisto na obraz. Mimochodom, treba upozorniť: niektoré osoby, vrátane 50% ľavákov, pohybujú očami zrkadlovo.

Nemusíte veriť, že táto schéma sadne identicky na každého človeka, ale jej presnosť je obdivuhodne vysoká. Ak natrafíte na niekoho, kto reaguje inak, bude táto osoba vo svojej odlišnej reakcii správať vždy konzistentne rovnako. Povedzme, že niekto myslí na obraz a pritom pozerá dolu a nie hore. Potom táto osoba bude vždy hľadieť dolu, keď bude mať v hlave obraz a tak z toho môžete ďalej vychádzať. Podľa tejto schémy môžete zistiť aj viac, či si osoba práve spomína na niečo konkrétne, alebo v myšlienkach niečo konštatuje.

Pri nasledujúcich otázkach by sa za normálnych okolností mali oči vášho náprotivku pohybovať z vášho pohľadu doprava hore, pretože ide o vizuálne spomienkovú predstavu – Je na semafore hore červené alebo zelené svetlo? Akej farby sú oči vašej mamky? Koľko dverí má váš byt/dom? 

Pri týchto otázkach by sa oči mali pohybovať z vášho pohľadu vodorovne doprava, ako je to pri zvukoch, hlukoch alebo slovách, na ktoré si spomíname auditívne – Spomeňte si na svoju obľúbenú pesničku. Ktoré písmeno sa v abecede nachádza pred R? Vedeli by ste si spomenúť na hlas svojho najlepšieho priateľa? 

Pri ďalších otázkach by jeho oči mali smerovať z vášho pohľadu priamo doľava, podľa auditívne konštruovaných zvukov, hlukov alebo slov – Ako znie vaše meno vyslovené pospiatky? 

Pri týchto otázkach smerujú oči vášho náprotivku z vášho pohľadu doľava hore, pretože odpovede musia byť vykonštruované vizuálne – Ako by vyzeral váš najlepší priateľ s ružovými vlasmi? Ako by vyzerala vaša obývačka bez nábytku? 

Pri monológu smerujú partnerove oči z vášho pohľadu doprava dolu, pretože ide o určitý druh vnútorného dialógu. Túto reakciu môžete napríklad vyvolať, ak osobu poprosíte, aby sa opýtala sama seba, čo vlastne zamýšľa. Pri pocitoch, emóciách a hmate sa pohybujú oči vášho partnera doľava dolu, čo sa stáva napríklad vtedy, keď ho vyzvete, aby sa koncentroval na teplotu svojich nôh. Ďalšie príklady – Poznáte ten pocit, keď vám pri plávaní voda obteká telo? Čo cítite, keď ste v zime v teplom dome a zrazu vyjdete von do zimy? 

Na to, aby ste si mohli cvičiť pozorovanie pohybu očí, sú veľmi vhodné napríklad televízne interview. Ak sa vám však nedarí prísť na pohyby očí vášho partnera, jednoducho sa ho opýtajte, čo sa odohrávalo v jeho vnútri. Dávajte pozor na ten druh informácie, na ktorý sa pýtate, a na pohyby očí, ktoré vtedy nastanú. Opýtajte sa konkrétne, ak niečomu nerozumiete alebo si to neviete vysvetliť. Len tak si vytvoríte potrebnú citlivosť.

Experiment čítania z očí

Posadte sa oproti vybranej osobe a povedzte jej nasledovné – „Predstavte si, že sa idete prejsť do lesa. Uvidíte nádherného vtáka. Predstavte si ho, čo najpresnejšie sedieť na konári: jeho perie, veľkosť a tvar zobáka. Teraz si, prosím, predstavte, že stojíte v parkovacom dome. Zrazu sa spustí na aute autoalarm. Predstavte si presne zvuk autoalarmu. Ako posledné si skúste vyvolať skúsenosť, aké je to jesť prstami kúsok pizze. Predstavte si, že máte zamastené prsty a utierate si ich práve do servítky. Teraz ste si predstavili tri rozličné situácie: vtáka v lese, autoalarm a mastnú pizzu – prosím, vyberte si jednu z týchto troch udalostí a intenzívne na ňu myslite. Prejdite si tú scénu v duchu ešte raz, krok za krokom.“

Teraz pozorne sledujte oči pokusného partnera. Ak smerujú dohora, myslí na vtáka, keď smerujú do boku, potom je za to zodpovedný autoalarm. Ak váš partner myslí na pizzu, smerujú jeho oči dolu. Povedzte teraz svojmu náprotivku, na čo myslí. Keďže nevie, že zradne hýbal očami, nebude si vedieť vysvetliť, odkiaľ viete odpovedať, a bude ohromený.

Čo prezrádzajú zreničky a zatvorené oči?

Zreničky predovšetkým reagujú na svetelné pomery: ak je viacej svetla, zúžia sa – ak sa zotmie, zreničky sa zväčšia, aby sme lepšie videli. Ale ich veľkosť sa spravidla mení pravidelne aj pri konštantnom svetle. V zásade platí, že keď vidíme niečo, čo nás zaujíma, po čom túžime alebo čo považujeme za veľmi príjemné, zreničky sa nám napriek nezmenenému svetlu zmenia. Môže to byť ešte lepšie. Aby sa nám rozšírili, stačí, ak si pomyslíme na niečo príjemné. Naopak, ak niečo nemáme radi, zreničky sa nám zúžia – v najužšom zmysle slova ich zatvárame. Ak zavriete oči, potom zatvárate, to znamená, že sa pokúšate odblokovať od vonkajších vplyvov. Chcete držať od seba všetky podnety zvonka a nevysielate a neprijímate žiadne signály.

S týmito vedomosťami môžete konštruktívne usmerňovať partnerove konanie v rozhovore. Viete všetko, čo sa môže diať s našimi očami a už nikdy neprehliadnete žiadne signály, ktoré váš náprotivok bude vysielať.

interez.sk (Stella K.), Thorsten Havener