Staršia generácia to má možno v sebe zakonzervované z minulej doby. Na kvalitné veci sa muselo počkať. Tak ľudia neraz vstávali v nekresťanskom čase, aby dostali čerstvé mäso či banány z neprístupnej cudziny. No ak si myslíte, že dnes si v kolektíve zachovávame individualitu, mýlite sa. Podarí sa to len tým, ktorí na sebe skutočne pracujú…
Americkí vedci (niekedy) prídu na niečo zaujímavé. V nedávnej dobe vypracovali štúdiu, ktorá ukázala, ako na počte ľudí, ktorí sa správajú určitým spôsobom, závisí formovanie ľudskej masy. Vytvorili päť rôznych skupín – tvorili ich jedna, tri, päť, desať a pätnásť osôb. Tieto skupiny sa zastavovali na určitom mieste na ulici a začali robiť rovnakú činnosť (napríklad sa pozerali rovnakým smerom). Vedci prišli k zaujímavým výsledkom.
Zistili, že v skupinách s počtom 1 až 5 osôb sa počet okoloidúcich úmerne zvyšoval k počtu „experimentálnej skupiny.“ Rovnaké výsledky zistili aj v skupinách, ktoré mali 5 až 15 osôb. Rozdiel bol len v progresii zvýšenia celkového množstva ľudí. Zatiaľ čo pri jednočlennej skupine sa zastavili len 4 % okoloidúcich, v skupine z pätnástich osôb to bolo až 40 %. Tento vznikajúci dav psychológovia označili ako spontánny dav. Okrem neho však v ďalších štúdiách charakterizovali až 11 druhov davu.
So spontánnym davom sa však stretol asi každý z nás. Najčastejšie sa zastavujeme pri stánku, pri ktorom je najviac ľudí, pretože akosi podvedome očakávame, že tam dostaneme najlepšie produkty a tak si zamieňame kvalitu s kvantitou. Vo väčšom dave však ľahšie podliehame kolektívnemu vedomiu.
„Vezmime si napríklad agresívny dav vedený emóciou hnevu, zlosti a slepej nenávisti. Táto vôľa, ktorá je natoľko vzdialená duchovnej povahe človeka, smeruje všetky činnosti ľudí v dave na ničenie a zabíjanie sebe podobných. Panického davu sa zmocňuje jediná emócia, strach. Ľudia vystavení tejto emócii, rovnako ako akékoľvek stádo zvierat prchajú, a v panike môžu pošliapať svojich blížnych. Ľudia v tomto momente strácajú ľudskosť, stávajú sa bytosťami so zvieracími inštinktami, a to z túžby zachrániť len seba. Jednoducho strácajú hlavu,“ píše Anstasia Novych vo svojej knihe AllatRa.
Často sa stáva, že pri revolúciách a iných davových akciách človek úplne stráca individualitu. Neraz sa uňho prejaví taká agresivita, že po skončení „akcie“ nechápe, čo sa s ním stalo. A tak sa naoko slušný občan môže zmeniť na niekoho, kto sa bude za svoje konanie neskôr hanbiť.
K podobným záverom prišiel aj francúzsky psychológ Gustav Le Bon, zakladateľ sociálnej psychológie, ktorý sa primárne sústredil práve na psychológiu davu. Pozoroval správanie ľudí počas francúzskej revolúcie a prišiel na to, že naozaj sa v dave úplne stráca ľudská individualita. Čím je dav väčší, tým ľahšie ju strácame.
„Napríklad je už dávno známe, že banálna nehoda na ulici, napríklad dopravná nehoda, zhromažďuje náhodný dav zvedavých okoloidúcich. Tento dav sa nakazí rovnakými emóciami, týkajúcimi sa toho, čo sa udialo. To znamená, že dochádza k tzv. cirkulačnej reakcii. Začína to ako obvykle diskusiou o tom, čo všetci videli, kto šoféroval, ako a kto odbáčal a kto z vodičov za to môže. Vyvrcholenie týchto vášnivých emócií však môže rýchlou transformáciou premeniť náhodný dav v expresívny, pričom sa zemní téma prejednávania situácie na hľadanie vinníka hrozného stavu cesty, zlého života a nedostatku poriadku v spoločnosti. Pri vyhrotení týchto emócií už nie je ďaleko k tomu, aby sa takýto dav transformoval do davu konajúceho,“ pokračuje Anastasia Novych v knihe AllatRa. Dôsledky tohto konania poznáme napríklad aj vo forme neslávne slávnej Krištáľovej noci, kedy sa do boja proti Židom zapojili aj naoko slušní občania.
Preto je hlavné v každej životnej situácii zostať človekom. Nenechať sa zbytočne vytočiť a vyprovokovať. Veď tým škodíme predovšetkým sebe. Niekedy stačí naozaj len zopár nádychov a nadhľad. Život je krátky a žiť ho v negatívnych emóciách nám za to určite nestojí.
wikipedia
Nahlásiť chybu v článku