Koncom 19. storočia sa tento stav začal pomaly napravovať a lekári začali dláždiť cestu porozumeniu. Prelomovými prácami boli práce Sigmunda Freuda a počiatky štúdia neurológie. Zámerom tohto článku nie je poukázať na to, aká zlá bola kedysi starostlivosť o mentálne chorých jedincov. Jeho zámerom je poukázať na cestu, ktorá modernú psychiatriu dostala tam, kde je dnes a vyzdvihnúť mená niektorých odvážlivcov, ktorí aj v minulosti odvážne chorým pomáhali.

Morálna liečba

Osvietenstvo zmenilo spôsob, akým vedci, filozofi a celá spoločnosť nazerali na svet. Zmenám čelila aj psychiatria, z čoho plynuli aj nové spôsoby liečby. Tá spočívala v morálnom disciplinárnom prístupe, ktorý nahradil liečbu psychických chorôb mučením a reťazami. Pred nástupom tzv. morálnej liečby boli všetci psychicky chorí označovaní za šialencov a liečba bola nehumánna. A bol to Philippe Pinel, ktorý volal po zrušení mučenia a po tom, že ľudí treba liečiť trpezlivosťou a láskavosťou, ktorá zahŕňala oddych, prechádzky a príjemné konverzácie.

Netrvalo dlho a tento prístup sa začal šíriť po celom svete. V Spojených štátoch sa napríklad k Pinelovi pridal lekár Benjamin Rush, ktorý tvrdil, že psychické choroby sú následkom zhonu a moderného života. Odstránenie stresorov malo vyliečiť myseľ. Rush okrem iného využíval aj tzv. púšťanie žilou a stoličku na upokojenie. Napriek Pinelovej a Rushovej snahe sa však mučenie „šialených“ stále tešilo obľube.

Azylové liečebne

Určite ste už aj vy videli alebo počuli strašidelné príbehy týkajúce sa azylových liečební. V 19. storočí prudko vzrástol počet jedincov umiestnených práve do týchto zariadení. Dovtedy boli opatrovaní doma, alebo skončili vo väzení. Začiatkom 19. storočia sa mestá postupne čoraz viac zaľudňovali a psychické choroby už viac neboli vnímané ako trest od Boha, ale ako sociálny problém. Ústavov pribúdalo. Napríklad v Anglicku počet pacientov v ústavoch medzi rokmi 1800 a 1900 narástol desaťnásobne.

Historici sa tento dramatický nárast pokúsili odôvodniť. Prvým z dôvodov bola modernizácia a nárast hladiny stresu. Druhým bol fakt, že ľudstvo sa správa čím ďalej, tým horšie. Tretím je nárast moci, ktorá je daná do rúk psychiatrom. Lekári sa v tomto období pokúšali vyvinúť nové spôsoby liečby pacientov v ústavoch. Azylové liečebne si však nezískali dobré meno.

Pokrok vo výskume

Štúdium na vysokej škole s určitým zameraním sa začalo stávať bežným javom. Rozmach azylových liečební spôsobil, že psychiatri sa začínali viac zaujímať o to, čo spôsobuje „šialenstvo“. V tom čase lekár Thomas Willis vytvoril pojem neurológia a pokúsil sa spojiť psychické funkcie s konkrétnymi oblasťami v mozgu. Tvrdil, že rovnováha v nervovom systéme je podmienená výmenou chemických látok medzi telom a mysľou. Dnes je už jasné, že psychické choroby sú spôsobené chemickou nerovnováhou v mozgu. Predtým, než boli vynájdené moderné prístrojové techniky, jediný spôsob, ako to zistiť, bolo vybrať mozog z hlavy a dôkladne ho preštudovať.

Nervové poruchy

Dnes je mnoho porúch spájaných s problémami s krvným tlakom, ochorením srdca, nesprávnym dýchaním atď. V 19. storočí sa ochorenia nervov spájali s ich poškodením, hovorilo sa o nervovom kolapse, nervovom vyčerpaní či zrútení. Lekári sa v tejto spojitosti nezaujímali o srdcové ochorenia, či nesprávne dýchanie, ale o pocit prázdna a beznádeje. Tak vznikli pojmy ako pevné a slabé nervy. Veľmi rozšírenými poruchami sa stali hypochondria a hystéria. Bohatí ľudia sa z nich mohli liečiť napríklad v kúpeľoch.

Monománia

Mnoho vedcov sa snažilo získať odpoveď na otázku, prečo vznikajú psychické poruchy. Verilo sa, že choroby sú spôsobené nesprávnym iracionálnym uchopením reality. Jean Etienne Esquirol však prišiel s novou hypotézou. Za všetkým je monománia, čo je čiastočné delírium. Pacient má zlú percepciu sveta, avšak logicky si ju odôvodňuje. Môže ísť o halucinácie či ilúzie. Monománia je prítomnosť nesprávneho presvedčenia a nesprávne vnímanej reality, čoho následkom je nelogické správanie. Monománia poskytla priestor pre vznik pojmov ako sú obsesie a psychopatie.

Pravidlá M´Naghtena

V roku 1843 remeselník Daniel M´Naghten tvrdil, že konzervatívci majú v pláne zabiť ho za účasť na hnutí. M´Naghten sa preto rozhodol, že zabije premiéra Roberta Peela. M´Naghten však omylom zabil Edwarda Drummonda. Na súde však tvrdil, že nie je vinný, pretože je blázon a trpí monomániou. Súd mu uveril a vyhlásil ho za nevinného, avšak za blázna. Verejnosť trvala na tom, aby sa prípad obnovil. Prípad sa otvoril a posudzovalo ho mnoho sudcov, vďaka čomu vzniklo posudzovanie spôsobilosti, ako ho poznáme dnes.

Opál – „Bláznov žurnál“

Hnutie morálneho liečenia, ktoré odštartoval Pinel, umožnilo pacientom ústavu v New Yorku založiť si svoj vlastný časopis, Opál. Prvé číslo bolo v roku 1850 predávané len v ústave, o rok neskôr však už dostalo svoje miesto aj v profesionálnych kruhoch. Opál sa opieral o liečbu trpezlivosťou a tvrdil, že základom je prevencia ochorení a utrpenia.

Azylové liečebne v Indii

India bola kedysi jednou z britských kolónií a aj tu bolo množstvo psychicky chorých jedincov, ktorí potrebovali pomoc. Británia sa rozhodla uplatniť Pinelov a Esquirelov prístup aj tu. Briti sa však stále považovali za nadradených a odmietali s Indmi zdieľať ústavy. Predsudky boli silné, lekári preto Britov a Indov umiestňovali zvlášť. Nutné však boli väčšie priestory a lepšia vybavenosť. O zlepšenie podmienok v ústavoch sa výrazne pričinil chirurg R.F.Hutchinson.

Frenológia

Mnohí ste už iste videli obrázky mozgu s rôznymi popiskami. V 19. storočí totiž vznikol odbor s názvom frenológia. Tá sa zameriavala na súvislosť medzi vlastnosťami osobnosti a tvarom lebky. Hlavným predstaviteľom bol Franz J. Gall, ktorý veril, že tvar lebky ovplyvňuje správanie a svojim výskumom položil základy neurológie. Obrovskou nevýhodou jeho štúdie bol však fakt, že svoje zistenia staval na náhodných zisteniach a vyhľadával informácie, ktoré jeho teóriu podporovali. Ostatné jednoducho nebral do úvahy.

Dorothea Dix

Napriek rozvoju psychiatrie v 19. storočí, mnoho psychicky chorých stále trpelo viac, než bolo nevyhnutné. A práve Dorothea Dix sa rozhodla poukázať na fakt, že ešte stále sa s ľuďmi v ústavoch nezaobchádza práve najlepšie. Poukázala na to, že pacienti sú v ústavoch ešte stále zatváraní do klietok, pivníc či šatníkov, nahí, bití a nútení k poslušnosti. Táto odvážna dáma sa nevzdávala a za práva pacientov v ústavoch bojovala, ako len vládala.

Pozri aj: Willardov ústav pre duševne chorých

listverse.com