Ako sme vás už informovali, na našej stránke sme sa rozhodli poskytnúť priestor celoslovenskému projektu Chuť žiť, ktorý sa venuje poruchám príjmu potravy. Dnes vám prinášame prvý príbeh.

Silné, temné a úzkostné objatie, ktoré ti ponúkne anorexia. Drží ťa vo svojich kostnatých rukách a ty nemáš silu sa vymaniť. Bojíš sa vystúpiť z temnoty. Bojíš sa kráčať po novej ceste, pretože už dlho si neokúsila chuť slobody.

Článok pokračuje pod videom ↓

Anorexia ťa drží v prísnych pravidlách a tebe sa tie pravidlá páčia, pretože si už ani nedokážeš predstaviť žiť inak. Stala sa tvojou najlepšou a najbližšou osobou. Načúvaš jej každé slovo, každú urážku a necháš sa manipulovať. Prestalo ti záležať na rodine, priateľoch, láske a predovšetkým na sebe samej. Máš len jeden jediný cieľ, odísť s ňou. Odísť s ňou tam, kde neexistuje smiech, radosť, láska, svetlo. Ponúka ti klamlivú predstavu, že raz sa to všetko skončí a budeš sa mať lepšie, len ju nesmieš opustiť.

Jediný pocit šťastia, ktorý ti ponúka je, keď to posraté číslo na váhe znova ukáže o gram menej. Je to ako droga. Stávaš sa závislou. Stávaš sa závislou na sebakontrole. Ako stojíš už päťdesiaty raz za deň na váhe ona stojí za tebou a teší sa, skáče od radosti.

Photo by Stefano Pollio on Unsplash

Zjedla si niečo? pýta sa. Spanikáriš. Postavíš sa 51-krát na váhu. Pribrala si. Pribrala si 0,5 kg. Stojí za tebou. Hnevá sa. Kričí. Uráža ťa. A tebe stekajú po lícach slzy. Znova si niečo pokazila, znova si sklamala. Schytí ťa panika. Začneš sa potiť. Cítiš ako priberáš. Doslova si namýšľaš ako sa ti na tele ukladá tuk. A ona? Má jasné riešenie. Ukazuje známym smerom. Splachuješ. Pýtaš sa či to stačí, či si sa napravila. Rázna, tvrdá odpoveď. NIE. A ty vieš čo máš robiť. Po pár hodinách sa spotená, ubolená staviaš 52-krát na váhu. Uľavilo sa ti. To hnusné pol kilo zmizlo. Ona sa usmieva a chváli ťa. Znova ťa objíma, znova si v jej náručí. Znova cítiš pokoj a sebakontrolu. Znova je všetko „v poriadku“.

Autorka článku: Bronislava Veľká. Príbeh bude mať pokračovanie. 


Pozn. redakcie: Znenie textu je pôvodné a príbeh nebol pre zachovanie autenticity redakciou nijakým spôsobom upravený ani editovaný. 


Pri liečbe PPP pomáha aj písanie. Ak sa chcete vypísať z toho, čo prežívate, svojím príbehom môžete zároveň ukázať ostatným, že v tom nie sú sami a môžete tým tiež prispieť k uvedomeniu, čo PPP skutočne znamenajú. Napíšte nám na [email protected] a my váš príbeh (anonymne alebo pod menom) zverejníme na blogu Chuť žiť za spolupráce so Psych.sk. Ďakujeme.

Pozri aj: „Ako 8-ročná som si zaťahovala opasok, až som mala odreniny.“ Mladá, iba 17-ročná Valentína ešte stále trpí anorexiou, no napriek tomu rozbieha celoslovenský projekt Chuť žiť

Projekt Chuť žiť sa venuje poruchám príjmu potravy (PPP), respektíve anorexii a bulímii. Cieľom projektu Chuť žiť je vyvolať diskusiu a vrátiť PPP do povedomia, lebo je to vážna, aktuálna téma, ktorú treba riešiť.
Uložiť článok

Viac článkov