Písal sa druhý február roku 1933, keď sestry Lea a Christine vykonali jednu z najodpornejších vrážd v histórii Francúzska. Matku Léonie s dcérou Geneviève Lancelin zmasakrovali doslova na nepoznanie.  

Lea a Christine pracovali ako slúžky v dome právnika na dôchodku, Reného Lancelina, jeho manželky a dcéry. Lancelinovci žili v krásnom dvojposchodovom dome na predmestí Le Mans. Navonok sa zdalo, že je všetko v poriadku. Lea a Christine bývali vo vyhriatej útulnej izbe, jedli to isté jedlo ako ostatní členovia rodiny a dostávali na vtedajšie pomery dobrý plat. Ostatné vysoko postavené rodiny Lancelinovcom neraz závideli, že majú také oddané, tvrdo pracujúce služobníctvo.

Skutočnosť však nebola taká ružová. Dievčatá mali so svojím zamestnávateľom pomerne zvláštny vzťah. Napríklad, René s nimi neprehovoril po dobu siedmych rokov ani jediné slovo. Služobníctvo dostávalo pokyny len od jeho manželky, aj to prostredníctvom napísaných poznámok a odkazov. Všetko však muselo byť vykonané dokonale. Léonie neraz robila tzv. testovanie bielymi rukavicami, keď nimi prechádzala po nábytku, aby videla, či je skutočne dokonale čistý.

V deň, keď sa vražda odohrala, neustále pršalo. Léonie a jej dcéra sa vybrali na nákupy a potom mali ísť do domu k bratovi Geneviève, kde sa mali stretnúť s Reném. Domov sa mali vrátiť až neskoro večer. Sestry mali za ten čas vyzdvihnúť z opravy žehličku, keď ju však priniesli domov, opäť sa pokazila a vyhodila poistky, nešla teda elektrina. Chceli s opravou počkať do rána, vzhľadom na to, že majiteľov očakávali doma až večer.

Nečakane však domov prišli o niečo skôr a keď sa matka dozvedela, čo sa stalo, pochytil ju amok. Christine vzala do rúk cínovú nádobu a udrela ňou Léonie po hlave. Keď to Geneviève videla, okamžite sa jej ponáhľala na pomoc a na Christine zaútočila. Keď z podkrovia pribehla aj Lea, Christine na ňu zakričala, aby matke pritlačila hlavu o zem a vybrala jej oči z hlavy. Lea svoju sestru poslúchla a Christine podobným spôsobom znetvorila dcéru.

Nožom, kladivom a inými nástrojmi útočili na dcéru s matkou dovtedy, kým neostali nehybne ležať. Následne im nadvihli sukne a dorezali im stehná. Keď tento desivý skutok dokonali, Lea a Christine sa poumývali, pozamykali všetky dvere, zapálili jedinú sviečku a vo svojej izbe nahé v posteli čakali na nevyhnutné. Keď sa Léonie s Geneviève neukázali ani na večeru, René sa spolu s jedným zo svojich priateľov vybral do domu. Keď našli pozamykané dvere a dom ponorený v úplnej temnote, zavolali políciu.

Keď polícia sestry objavila, tie sa okamžite k zločinu priznali. Tvrdili, že ich zabili v sebaobrane a viac sa k tomu vyjadrovať odmietli. Vraždy samozrejme pritiahli pozornosť médií, ale aj odborníkov z rôznych oblastí. Niektorí ich popisovali ako triedny boj a vzburu poddaných proti svojim nadriadeným. Obhajoba tvrdila, že sestry boli počas skutku dočasne nepríčetné a poukazovali na to, že v ich rodine sa už vyskytla samovražda aj hospitalizácia v ústave. Neskôr vzniklo podozrenie, že sestry trpia paranoidnou schizofréniou.

Súd však rozhodol, že v čase vraždy si Lea a Christine boli svojich skutkov plne vedomé a boli odsúdené ako vinné. Christine mala byť v roku 1933 popravená gilotínou a Lea ako spoluúčastník dostala miernejší trest, 10 rokov nútených prác. Kým Christine čakala v cele na rozsudok, pokúsila sa vyškriabať si vlastné oči. Pokus sa jej nevydaril, namiesto popravy bola odsúdená na doživotie, v roku 1937 sa však vyhladovala na smrť. Lea bola prepustená na slobodu po 8 rokoch za dobré správanie.

Lea sa nasťahovala k matke, zmenila si meno a zvyšok živote prežila v pokoji. Pravdivý príbeh o pozadí krutých vrážd sa už nikdy nedozvieme, isté však je, že prípad sa navždy zapísal do histórie ako jeden z najkrutejších v celom Francúzsku.

Pozri aj: Graham Young alebo „hrnčekový vrah“: Bizarný príbeh dieťaťa, ktoré vedome otrávilo desiatky ľudí

all-that-is-interesting