„Čo ťa nezabije, to ťa posilní,“ aspoň tak to tvrdí stará ľudová múdrosť, a podľa všetkého je to naozaj tak. Ľudia, ktorí prežili hotové peklo, si väčšinu vedia vážiť chvíle pokoja a radosti, pretože vedia, že nie pre každého sú takéto okamihy samozrejmosťou. Nedávna štúdia sa pozrela na dospelosť ľudí, ktorí majú za sebou naozaj neľahké detstvo. Výsledky ich výskumu potvrdili túto zaujímavú skutočnosť.
Štúdia však v žiadnom prípade nezľahčuje negatívny účinok traumatického detstva na formujúcu sa osobnosť človeka.
Zvýšený súcit aj empatia
Ľudia, ktorí majú za sebou problematické detstvo, vedia v dospelosti oveľa empatickejšie odpovedať na emocionálne potreby ostatných. Dokazuje to štúdia publikovaná v magazíne Plos one, ktorá sa bližšie pozrela na skutočne háklivú problematiku formovania osobnosti u dospelých s ťažkým detstvom. Ukázala, že trauma prežitá v detstve síce zvyšuje riziko vzniku depresie a strachu z hrozby, no zároveň u jedinca stimuluje súcit a empatiu.
Vedia, aké to je kráčať v cudzích topánkach
Štúdie sa celkovo zúčastnilo 387 dobrovoľníkov vo veku od 19 do 65 rokov, ktorí zažili v detstve nejakú traumu. Tou mohla byť smrť blízkej osoby, rozvod rodičov, sexuálne alebo fyzické násilie či iná negatívna skúsenosť. Výskumný tím zároveň testoval schopnosť empatie v skupine 442 dobrovoľníkov, ktorí za sebou traumatické detstvo nemali.
Závery štúdie sú jednoznačné. V skupine, ktorá v detstve či v dospievaní zažila nejakú traumu, bola zaznamenaná oveľa vyššia empatická odozva na rôzne situácie. Išlo predovšetkým o tzv. afektívnu empatiu, čiže schopnosť reagovať na duševný stav inej osoby vhodnými emóciami.
Výsledky štúdie sa nevzťahovali na kognitívnu empatiu, teda schopnosť porozumieť myšlienkam či pocitom ostatných. Výsledky však každopádne svedčia o tom, že ľudia, ktorí zažili traumatickú udalosť, nie sú ľahostajní voči tomu, čo prežívajú tí druhí. Možno práve preto, že sami na vlastnej koži zistili, aká silná môže byť emocionálna bolesť.
psypost
Nahlásiť chybu v článku