Viete, čo majú spoločné Barack Obama, Beyoncé, kráľovská rodina a vy? Všetci raz zomrieme. Prepáčte, možno to znie kruto, ale je to tak. Smrť je jedna z mála istôt, ktoré máme. Tak prečo ten čas, ktorý nám bol nadelený nevyužijeme najlepšie, ako len vieme?
Ak zdravý mladý človek so strechou nad hlavou a plnou kuchyňou jedla, narodený do modernej vyspelej krajiny premýšľa často nad smrťou, môže to v nás vyvolať rôzne otázky. Ale úprimne, vy ste nikdy nepremýšľali nad tým, ako zomriete? Nad tým, čo príde potom?
Ak existuje nebo, tak pôjdeme tam a strávime tam večnosť. Nie mesiac, rok, sto rokov, milión rokov, ale celú večnosť. Alebo nebo neexistuje a naša duša bude odteraz až navždy plávať vesmírom. Možno sa nestane ani to, a my sa opäť dostaneme na planétu Zem vo forme niečoho alebo niekoho iného. A čo ak sa nestane nič? Len jednoducho prestaneme dýchať, naše srdce prestane biť, v žilách nám prestane tiecť krv, a to bude ten slávny koniec aj začiatok, o ktorom všetci hovorili. Ťažko povedať.
Nech sa už po smrti stane čokoľvek, hlavné je, že potom už nebudeme existovať. Teda nie v takej forme, v akej existujeme teraz. Je zdrvujúce čo i len pomyslieť na to, že tento život môže byť naša jediná šanca na to, aby sme zažili túto krásnu, nádhernú, mystifikujúcu, oslňujúcu existenciu. A hoc by sme veľakrát chceli zmeniť čas, nemôžeme. Nikto nemôže. Proti času a smrti sme všetci bezmocní.
A keď sa tak nad tým všetkým zamyslíte, nemáme my neuveriteľné šťastie, že môžeme žiť práve tu a práve teraz? Narodení vo svete, kde existujú tyrkysové moria, lietadlá, hory, čokoládové sušienky a Harry Potter? Narodení v tele, ktoré nám dáva neskutočné privilégiá. Máme rodičov, súrodencov, rodinu, možnosti sa vzdelávať, cestovať a objavovať. Vieme, čo to znamená cítiť šťastie, nádej, inšpiráciu, lásku, vďačnosť a pokoj. Vieme, čo to znamená cítiť.
A dokonca aj slzy, hnev, úzkosť a bolesť, ktoré nám slúžia na to, aby naše šťastie chutilo ešte sladšie. A čo ak po smrti už nebude existovať nič z toho? Myslím, že potom by sme mali byť vďační, že vieme, aké to je. Že vieme, aké to je pocítiť v horúcom dni chladný vánok, zmysluplné objatie alebo dúšok vody na jazyku, keď prahneme po vode. Že vieme, aké to je čítať knihu, užívať si výhľad z vysokých kopcov, potápať sa, smiať sa a pamätať si. Že vieme, aké to je milovať a byť milovaný.
Ako je potom možné, že si myslíme, že náš život nie je fér, keď zavrieme oči a vidíme malé vydesené dievčatko niekde v krajine tretieho sveta, ktoré túži aspoň po omrvinke jedla? Alebo keď si predstavíme ľudí žijúcich v inej dobe, kde im bola odťahá hlava len preto, lebo sa panovník nudil? Kde ľudia zomreli na pre nás najbežnejšie ochorenia? Ešte stále si myslíte, že nemáme šťastie?
Možno to znie ako klišé, ale je to pravda. Naša existencia na tejto Zemi je darom a požehnaním. Byť nažive je úžasné. Premýšľať, cítiť, spoznávať a objavovať je úžasné. Prebúdzať sa v nedeľu ráno s pocitom, že nemáte žiadne povinnosti, je úžasné.
Nevieme, koľko času nám ešte ostáva, alebo kedy príde ten záhadný koniec a čo sa stane po tom – ak sa niečo vôbec stane. Ale to by nás nemalo teraz trápiť. Malo by nás zaujímať, ako využijeme ten čas na Zemi, tú úžasnú existenciu práve teraz, ktorá nám bola daná.
thoughtcatalog
Nahlásiť chybu v článku