Kreativita je zvyčajne definovaná ako schopnosť prísť s niečím novým, nápaditým alebo užitočným. Je to taktiež niečo, čo bežne potrebujeme a využívame v bežnom živote. Napríklad to, čo si uvaríte na večeru, alebo aké oblečenie zvolíte na nasledujúci deň, to všetko je ovplyvnené výškou vašej kreativity. A je pochopiteľné, že každý z nás ju bude mať v inej miere. Jednoducho povedané, niektorí ľudia sú kreatívnejší, ako tí druhí.

Vedci rozlišujú kreativitu od úrovne „malého C“ po „veľké C“. Do prvej kategórie spadajú veci ako schopnosť vytvoriť prianie k narodeninám či vtip, zatiaľ čo do druhej zaraďujeme napríklad schopnosť zložiť báseň alebo zorganizovať vedecký experiment.

Vedcov dlhšie trápila táto otázka a snažili sa prísť na odpovede na to, ako je možné, že niektorí ľudia sú kreatívnejší, než tí ostatní. Ako je možné, že niektorí dokážu prísť so skvelým nápadom do niekoľkých sekúnd, iným to zas trvá dlhšie?

Experiment s mapovaním mozgu počas kreatívneho myslenia

Odborníci uskutočnili experiment, ktorého sa zúčastnilo viac ako stošesťdesiat ľudí. Každý podstúpil jednoduchý test: mal vymyslieť nový spôsob použitia pre obyčajné predmety z praxe, ako napríklad pre gumu alebo ponožky. Následne účastníci podstúpili magnetickú rezonanciu, ktorá mapovala aktivitu v jednotlivých oblastiach ich mozgu, aby vedci mohli zistiť výsledky.

Podľa nich boli niektoré odpovede kreatívnejšie, než iné. Napríklad kým jeden človek navrhol, že ponožky sa môžu využívať na zohriatie nôh, čo nie je nejako nezvyčajný spôsob ich využitia, druhý tvrdil, že by sa z nich mohol urobiť systém na filtrovanie vody. A presne na základe tohto princípu pripisovali jednotlivým účastníkom body – čím kreatívnejšia odpoveď, tým dostali viac bodov.

Sú tri siete, ktoré zodpovedajú za kreativitu

Keď to spojili a porovnali, prišli na to, že ľudia s vyššou aktivitou majú jednoducho lepšie nápady. Ľudia s vyššou aktivitou konkrétne v troch oblastiach: prvou je sieť predvoleného režimu, ktorá sa aktivuje, keď ľudia spontánne premýšľajú (denné snívanie), predstavovanie si niečoho alebo obyčajné premýšľanie nad rôznymi vecami. Hrá kľúčovú úlohu v zrode všetkých nápadov.

Druhá je výkonná kontrolná sieť, ktorá sa zas aktivuje vtedy, keď sa človek musí sústrediť alebo kontrolovať svoj myšlienkový proces. Tu sa rozhoduje, či nápad alebo myšlienka, ktorá skrsla v predchádzajúcej časti, je použiteľná, prípadne ako ju vylepšiť, aby sa dala premeniť na realitu.

A napokon, klinová sieť, ktorá pracuje ako pomyselné tlačidlo medzi nimi, pretože zaujímavosťou je, že tieto siete nepracujú naraz. Ak momentálne pracuje výkonná sieť, sieť predvoleného režimu je pravdepodobne deaktivovaná.

V čom sa líšia kreatívnejší ľudia?

Celý vtip je v tom, že kreatívnejší ľudia dokážu, aby tieto dve siete spolu spolupracovali, a to aj v prípade, že pracujú každá oddelene.

Zaujímavosťou je, že títo ľudia, teda tí kreatívnejší, majú väčšinou aj viac záujmov či záľub ako bežný človek. Majú väčší hlad po úspechoch a chcú dosiahnuť viac – viac z toho hľadiska, že ich ciele sú väčšinou úplne iné od ostatných.  Taktiež sú často ponorení vo svojich vlastných myšlienkach, snívajú aj počas dňa a hlavou sa im neustále hemží tisíc myšlienok, nápadov a predstáv.

Pozri aj:

Týchto 7 na prvý pohľad „čudných“ znakov majú len výnimočne kreatívni ľudia

ideapod