Alebo ako raz povedal Mark Twain: „Lož obehne polovicu zemegule, kým si pravda vôbec natiahne čižmy.“ Je však pravdepodobné, že Mark Twain túto vetu nikdy nepovedal, napriek tomu ju mnohí citujú a uvádzajú ho ako autora. Aj toto podporuje teóriu, ktorej venujeme niekoľko nasledujúcich riadkov.
Len začiatkom tohto roka bola publikovaná štúdia, ktorá dokazuje, že lož sa na sociálnych médiách šíri oveľa rýchlejšie, ako pravdivá informácia. Niekoľko výskumníkov z MIT si prezrelo dostupné tweety a statusy od 3 miliónov ľudí, ktoré uverejnili za posledných 10 rokov. Sledovali, ako sa správali pod vplyvom rôznych príbehov, ako na ne ľudia reagovali a ako ich šírili ďalej. V časopise Nature News boli následne uverejnené výsledky, ktoré ukazovali rôzne spôsoby šírenia informácií.
Ak status uverejnila slávna osoba s miliónmi fanúšikov, status bol zdieľaný tisíckami z nich, komentáre neprestávali pribúdať a podobne sa sypali aj „lajky“. Druhým prípadom je osoba, ktorá nie je slávna a nemá milióny oddaných fanúšikov. Pri slávnej osobe zdieľanie funguje lavínovým spôsobom, kedy sa prezdieľaním dostane informácia k obrovskému množstvu ľudí. Práve takýmto spôsobom sa falošná informácia dostane takpovediac do každého kúta internetu, zatiaľ čo tá pravdivá ostáva plávať a napokon sa vytratí do stratena. Kým lož dosiahla množstvo zdieľaní a komentárov, pravdivú informáciu vo výskume zdieľalo len veľmi málo ľudí.
Prečo nás teda lži natoľko priťahujú? Môžeme povedať, že ide o chybu v programe, teda v našom mozgu. Dôležité je, aký emocionálny náboj v nás správa vyvoláva a pocit novosti. Ak si prečítame nejaký ten nový vedecký výskum, môže náš zaujať, ale neraz nevyvoláva žiadne prudké emócie. Avšak rôzne nepravdivé informácie v nás môžu vyvolať hnev, znechutenie a strach. Zvláštnym spôsobom sa negatívne emócie šíria oveľa ľahšie a rýchlejšie, ako tie pozitívne. Práve preto, ak časopis uvedie na titulnej strane šokujúcu novinku zo života celebrity, aj keď nemusí byť pravdivá, ľudia podvedome časopis otvoria, aby nazreli aspoň do niekoľkých riadkov a mohli informáciu šíriť ďalej. Podobne je to aj s inými médiami, ako napríklad televízia.
Ďalšia z nových štúdií však dokazuje, že ľudia sa čoraz viac prikláňajú k hľadaniu informácií z relevantných a overených zdrojov. Okrem toho, je dôležité poznamenať, že výskumy sa venujú emóciám a šíreniu informácií, nie tomu, do akej miery ich ľudia považujú za pravdivé.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku