Internet. Mobil. Televízia. Cestovanie. Diskotéky. Kariéra. Virtuálna realita. Neuveriteľné množstvo informácií. Istý druh Slobody. Ak chceš niekde odísť, môžeš to urobiť hneď. Ak sa chceš s niekým prestať rozprávať, jednoducho si ho vyhodíš z priateľov.
Dnes vzťahy končia ignorovaním sa, nezainteresovanými osobami, ktorí šíria klebety, a tými hlúpymi správami, ktoré vraj potvrdzujú, že On s niekým flirtoval. Vraj. Vraj to tak nebolo myslené. Veď vieš. Znie to síce ako klišé, ale nie je to naozaj tak? Dnes je všetko o niečo jednoduchšie, no v našom normálnom živote o to komplikovanejšie.
Článok pokračuje pod videom ↓
A je mi z toho smutno. Naozaj. Pretože sa bojím o naše vzťahy budúcnosti. O naše manželstvá, o naše deti, o naše životy a hodnoty. Skutočne sa budeme neustále rozvádzať, podvádzať a namiesto toho, aby sme sa snažili napraviť veci, odídeme radšej preč, pretože vraj aj tak to nemá zmysel? To my vieme, ľudia. Ak sa nám niečo nepáči alebo prežívame bolestné obdobie, hneď vyhľadávame ponuky odletov hoci aj do vedľajšej krajiny, sledujeme všetky možné ponuky a chceme ísť ďalej, nechať všetko tak a ísť odznova.
Áno, priznávam, toto sa mi na dnešnej dobe páči, no ak sa nato pozrieme i z tej druhej stránky, neustále máme príležitosti všetko zahodiť a neriešiť skutočné problémy. Opustíme ich. Odcestujeme od nich. A naše vzťahy stroskotávajú.
pexels.com
Bojím sa o mňa. O nás. O to, aký život nás čaká. Síce naozaj milujem našu generáciu, ktorá má obrovské množstvo možností, avšak nie je to len pozlátko? Nie je to len tvrdý svet individuality, konzumného sveta a bolesti? Áno, každý pracujeme na našich kariérach, chceme veľa a očakávame, že ten druhý nám neublíži. No neskôr zistíme, že si ubližujeme sami. Máme vysoké očakávania a nároky. Rozchádzame sa, schádzame sa. Milujeme sa, ale nepovieme to. Radšej to napíšeme, celý deň čakáme na slovíčko „videné“ a bojíme sa. Kontrolujeme smartfóny našich polovičiek, nelajkneme bývalému fotku, veď by si myslel, že naňho túžobne myslíme a chceme ho späť.
Občas ma to naozaj mrzí a premýšľam, či je toto to, čo chcem. Áno, asi chcem od tohto každodenného rutinného života odísť a žiť život, ktorý je naozaj hodnotný. Chcem byť človek, ktorý si môže povedať, že je naozaj so svojim životom spokojný a má okolo seba dobrých ľudí. Otázkou je, či chcem veľa. Snažím sa na ňu neodpovedať. Viem, že je naozaj stále reálne mať plnohodnotné vzťahy s ľuďmi. Stále verím na skutočnú lásku, na oddanosť, pokoru a vernosť vo vzťahoch. Verím, že nás dnešné vymoženosti nemusia ovplyvniť natoľko, aby sme nemohli mať vedľa seba niekoho, o kom skutočne môžeme povedať, že si ho vážime.
Verím, že je to stále možné a my máme stále na výber, akí budeme.
Nahlásiť chybu v článku