Čo to však šťastie vlastne je? Je to dobrá práca, nekonečné bohatstvo, pevné zdravie alebo skvelá rodina? Nech máme čokoľvek, vždy sa nájde niečo, čo nám chýba, čo nás hnevá, a na čo nevieme prestať myslieť. Prečo teda ľudia nie sú šťastní?
Klesajúca tendencia
Internet je plný rád, motivačných kníh, trikov a citátov o tom, ako nájsť šťastie. Obzrite sa však okolo seba, môžete spokojne prehlásiť, že ste vy alebo ľudia okolo vás šťastní? Prečo teda nie sme šťastnejší, keď rád o tom, ako na to, neustále pribúda? Dokonca aj psychológia sa šťastím zaoberá čoraz viac, napriek tomu však prieskumy dokazujú, že šťastie má klesajúcu tendenciu.
Nežijeme vo svete, kde by vládla spravodlivosť
Jednou z odpovedí je fakt, že nežijeme vo svete, ktorý by nám šťastie núkali na zlatom podnose. Neexistuje rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, stresorov neustále pribúda, uchyľujeme sa do sociálnej izolácie a hovoriť sa nedá ani o spravodlivosti a rovnoprávnosti. Daniel Kahneman, psychológ, ktorý si vyslúžil Nobelovu cenu však hovorí, že existuje ešte jeden závažný dôvod, prečo nie sme šťastní.
Jednoducho sa o šťastie nesnažíme.
Šťastie alebo životná spokojnosť
Možno krútite hlavou a kladiete si otázku, prečo by ľudia nechceli byť šťastní a nesnažili sa. Kahneman v jednom zo svojich rozhovorov uvádza, že šťastie jednoducho nie je naším hlavným cieľom. Avšak pozor, psychológ rozlišuje medzi okamžitým šťastím, ktoré pociťujeme, keď si napríklad doprajeme sladkosť alebo si užívame spoločnosť dobrých priateľov, a medzi životnou spokojnosťou. Životná spokojnosť je totiž stav, kedy sa obzrieme do svojej minulosti a sme spokojní s tým, ako sme doteraz žili a čo sme vykonali.
Spomienky
Kahneman hovorí, že aj keď nám je s priateľmi dobre, trávime s nimi menej času, pretože sa zameriavame na celkovú životnú spokojnosť, a tá nemusí znamenať maximalizáciu momentálneho pocitu šťastia. Napríklad, niekto sa možno snaží založiť si rodinu, biznis alebo vytrénovať sa na maratón, pri čom priatelia zrazu idú bokom. Šťastie je totiž momentálny pocit, po ktorom nám ostávajú len spomienky. A spomienky nám nepomôžu v realite, ktorá plynie ďalej aj bez prítomnosti priateľov.
Rovnováha medzi momentom a spomienkami
Hnať sa za šťastím teda neznamená, že budeme spokojní so svojím životom. Mali by sme však dbať o to, aby sme v snahe mať dobrý život nezabúdali na malé momenty prinášajúce šťastie. Čoraz viac sa totiž sústredíme na škrtanie položiek zo zoznamov úloh a zabúdame na rodinu, priateľstvá a koníčky. V konečnom dôsledku tak však nebudeme ani šťastní, ani spokojní. Čo teda Kahneman odporúča? Žite v prítomnosti, buďte vďační za to, čo máte a nezabúdajte na láskavosť. Ak sa chcete zamerať na vyššie ciele a zanechať po sebe nejakú stopu, je to dobré, robte tak však múdro a s mierou.
inc
Nahlásiť chybu v článku