A to vďaka ochotným ľuďom, ktorí sa neboja kriticky myslieť či trúfnuť si na tie najslávnejšie výskumy, lebo, ako sa zdá, mnohé z nich sú podvrhmi, ktoré len špinia dobré meno psychológie. Vyfabrikované dáta už položili na lopatky mnohých vedcov, ktorí sa tvárili nanajvýš seriózne. My vám dnes však prinášame výskumy, ktoré sa síce nepodarilo zopakovať, no príčina či chyba je niekde inde, než v zámere vedca.

Niekedy je to problém metódy, inokedy to celé spočíva v medzikultúrnych či generačných rozdieloch alebo ide o efekt príznačný pre určitú dobu. Výskumy, ktoré vám predkladáme sú dôkazom, aké náročné je robiť vedu, ktorej predmetom je taká nestála a neustále sa meniaca bytosť, akou je človek.

#1

Amy Cuddyová, psychologička z Harvardu, prišla s prelomovým zistením. Podľa nej nás zaujatie silovej pozície s rukami vbok robí odvážnejšími. Na túto tému urobila množstvo štúdií, ktorých záver hovoril vždy o jednom – náš postoj môže ovplyvniť naše emócie a spôsob ich prežívania. K popularite týchto článkov veľmi pomohla aj prednáška na TED talk.

Cuddyovej tvrdenie, že postoj tela ovplyvňuje nielen emócie, ale dokonca aj fyziológiu nášho tela, zaujalo niektorých vedcov natoľko, že sa tým začali zaoberať. Skupina vedcov z Zürichu sa pokúsila zopakovať pokusy, no na oveľa väčšej vzorke – 200 účastníkov miesto 42, ako v pôvodnom výskume. Žiadne rozdiely v hladinách hormónov kortizolu a testosterónu sa však medzi kontrolnou a pokusnou skupinou nepreukázali.

Záver, ku ktorému dospeli veľmi spochybňoval pôvodné tvrdenia Dr. Cuddyovej. Tá na to reagovala tým, že urobila prehľad 33 štúdií, ktoré jej tvrdenia preukázali, no metaanalýza jej dát ukázala, že jej tvrdenia nie sú takmer ničím podložené.

#2

Ani slávny Macbeth efekt nie je až taký reálny, ako sa nám zdá. Je ľahko uveriteľný, keďže v ňom nachádzame peknú metaforu medzi fyzickou a morálnou čistotou. Tento efekt hovorí o tom, že keď sa cítime byť vinní, sme motivovaní sa fyzicky očistiť – napr. umyť si ruky alebo osprchovať sa.

Iste, vyskytuje sa, no nie zakaždým, ako si to mysleli Chen-Bo Zhong a Katie Liljenquist keď sa ho snažili nasimulovať. Replikácie preukázali, že tento efekt sa nasimulovať nedá a hoci existuje, je oveľa zriedkavejší, než sa pôvodne predpokladalo. Napriek tomu ostáva peknou metaforou.

#3

Efekt, ktorý objavili Darly Bem a jeho kolegovia, sa podobá cestovaniu v čase. Podľa nich malo opakovanie učiva po skúške vplyv na výkon, ktorý osoba pri skúške podala. Áno, správne – činnosť v prítomnosti mala mať vplyv na to, čo sa odohralo v minulosti. Príde vám to pritiahnuté za vlasy a pýtate sa, ako na to prišli? Všimli si, že osoby, ktoré sa po skúške pamäti učia alebo si opakujú slovíčka, ktoré mali na skúške, mali skutočne vyšší výkon – akoby ho dokázali spätne ovplyvniť. Toto zistenie vyvolalo senzáciu.

Keď sa Stuart Ritchie, Richard Wiseman a Chris French pokúšali overiť toto zistenie, použili na to najlepšiu techniku a čo najpresnejšiu metodiku, no ani tak sa zopakovať efekt nepodarilo. Bemovi to však nedalo a chcel si svoju senzáciu udržať a tak v tom istom roku spolu s kolegami zhromaždili údaje z 90 experimentov z 33 laboratórií v 14 krajinách, čím sa pokúsili replikovať svoje prekvapujúce zistenia. Výsledky všetkých uskutočnených štúdií prekvapivo svedčia skôr pre fenomén, ktorý objavili ako proti nemu.

#4

Všetci vieme, že keď sme šťastní, usmievame sa. No funguje to aj naopak – keď sa usmievame, sme šťastní? Niektorí vedci tvrdia, že áno. V roku 1988 bol publikovaný článok, ktorý hovoril o tom, že ľudia, ktorí držali ceruzku medzi zubami, čo malo zabezpečiť to, aby sa usmievali, hodnotili vtipy ako vtipnejšie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Určite ste už o tomto pokuse počuli, je veľmi populárny a podľa Google Scholar má viac než 1500 citácií, čo je úctyhodné číslo.

Pokus o replikáciu, ktorý pred dvoma rokmi prebehol v 17 laboratóriách s dvoma tisíckami participantov skončil rozčarovaním – štatisticky významný rozdiel sa nepreukázal. Autor pôvodného výskumu, Fritz Strack, replikácii vyčítal množstvo nedostatkov a nedôslednosť, ktorá mohla spôsobiť rozdiel oproti pôvodnej štúdii. V replikačnej štúdii boli účastníci napríklad natočení na video, čo v pôvodnej štúdii nebolo.

#5

Čo si myslíte o Big Brother efekte? Predstavte si, že by ste pracovali v miestnosti, kde by na stene visel plagát, z ktorého by sa na vás díval pár ľudských očí. Myslíte si, že by to ovplyvňovalo to, či budete konať morálne?

Podľa zástancov tohto efektu by ste mali konať oveľa morálnejšie, než obvykle. Môže za to vraj pocit, že vás niekto sleduje. Toto zistenie z roku 2006 sa stalo veľmi populárnym a dokonca ovplyvnilo aj policajnú kampaň proti kriminalite.

No podľa výskumu z roku 2011 to až tak spoľahlivo nefunguje. Nemeckí vedci testovali účinky rovnakých plagátov, aké boli použité v pôvodnom výskume a počet výskumníkov zväčšili o 90. Efekt dívajúcich sa očí sa nepotvrdil, keby to tak bolo, kdekoľvek v miestnosti, kde je na stene zavesený nejaký portrét, by sme sa mali správať čestnejšie. Sami vieme, že to tak nie je.

#6

Hovorí sa, že peniaze kazia charakter, no je to naozaj tak? Sme sebeckejší, keď na ne myslíme? Podľa Carusa a Vohsovej, ktorí v na to roku 2013  zamerali svoj výskum, je odpoveď kladná. Respondenti, ktorí mali pri vypĺňaní tlačív v dohľade obrázky peňazí, prejavili silnejšiu podporu súčasného politického systému a menej sympatií voči obetiam násilia alebo sociálne znevýhodneným skupinám.

V rámci snáh o replikáciu výskumov sa 36 medzinárodných psychologických laboratórií pokúsilo zopakovať tento experiment, no iba jedno z nich zaznamenalo významný vplyv peňazí. Toľko neúspešných pokusov o replikáciu výrazne spochybňuje vplyv peňazí, ako ho popísali Caruso a Vohsová.

Vohsová sa obhajovala tým, že replikácie zlyhávajú preto, že metodicky nie je podchytené to, akou dôležitou hodnotou sú peniaze pre jednotlivca. Ich výskumnú vzorku vraj tvorili študenti, z ktorých mnohí poberali sociálne štipendiá a teda peniaze pre nich boli významnejšie, ako napríklad pre milionára, ktorý ich má nadbytok.

Pozri aj: Väčšina ľudí ju úplne ignorovala. Tehotná žena sa v metre rozhodla pre zaujímavý sociálny experiment

digest