Smajlíkov či rôzne druhy emotikonov používa vo virtuálnej komunikácii väčšina z nás. Dokážu vystihnúť nielen našu náladu, ale i upozorniť na prípadnú iróniu, aby náhodou nedochádzalo k nedorozumeniu. Predsa len, pri písaní správ si musíme všeličo domyslieť, pretože nám chýba to najdôležitejšie. Očný kontakt.

Podľa vedcov však používanie emotikonov nie je také nevinné, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Prezradí o nás oveľa viac, než by ste čakali. Viac nám však povedia výsledky nedávnej štúdie.

Emotikonmi si vytvárame obraz o sebe

V tejto štúdii mali účastníci experimentu za úlohu vyplniť dotazník, v ktorom hodnotili svoju osobnosť, sebavedomie, sociálnu úzkosť či znepokojenie nad tým, ako ich vnímajú ostatní ľudia. Následne výskumný tím zisťoval, koľko emotikonov bežne použijú pri virtuálnej komunikácii nielen v textových spravách, ale i v mailoch či Facebooku.

Po tomto kroku urobili snímky ich Facebookových profilov a sledovali približne 10-minútovú komunikáciu analyzovaného účastníka s neznámym študentom. Ako to dopadlo?

Ľudia, ktorí sami seba vnímajú ako príjemných a otvorených, väčšinu používali usmievajúce sa, pozitívne smajlíky. Naopak, ľudia, ktorým je jedno, ako ich vníma okolie, skôr používali smajlíky s nepríjemným či negatívnym emocionálnym obsahom.

Snažíme sa ukázať podporu

Ani v komentároch pod príspevkami na Facebooku nechýbajú emotikony. Podľa vedcov je to prirodzené, pretože práve na tejto sociálnej sieti sa snažíme podčiarknuť svoj názor či prejaviť niekomu svoju podporu práve používaním rôznych typov smajlíkov. Môže za to i fakt, že statusy či komentáre na Facebooku väčšinu majú viacerých príjemcov, ako správy, ktoré si posielame súkromne.

Málokto však má odvahu používať aj smutné emotikony, väčšinu po nich siahli ľudia, ktorí skutočne chceli vyjadriť to, čo cítia a nechceli sa na nič hrať.

Na druhej strane, v emailoch používame minimum emotikonov, a to i z toho dôvodu, že väčšinu je emailová komunikácia spojená s pracovnými povinnosťami, kde sa emotikony nehodia.

Nemusíme sa im úplne vyhýbať

Emotikony však majú vo virtuálnej komunikácii svoje náležité miesto. Pomáhajú vyhnúť sa nejasnostiam, správne vyjadriť svoje pocity, no nemálo ich využívajú i ľudia s autistickými sklonmi, pre ktorých je ťažšie nadviazať kontakt s okolitým svetom.

Na záver výskumu vedci upozornili ešte na jednu, nezanedbateľnú skutočnosť. Ak človek používa vo virtuálnej komunikácii veľa pozitívnych smailíkov, nemusí to automaticky znamenať, že je takým i v skutočnosti. Môže tak len chcieť pôsobiť na okolie. Lebo virtuálna realita má niekedy od tej skutočnej poriadne ďaleko.

Pozri aj: Ako v mailoch, SMS či správach zistiť, či vám niekto klame? Všímajte si týchto 8 vecí

sciencealert